Ak sa vlády u nás nespamätajú a nepustia sa znovu do reforiem, hrozí ďalšie uťahovanie opaskov, varuje prognostik SAV VLADIMÍR BALÁŽ.
Tento a budúci rok zažije štátny rozpočet poriadny nápor. Čaká sa diera v prepočte cez 200 miliárd korún (takmer 7 miliárd eur). To nesvedčí o ochote šetriť, nezadlžovať túto a budúce generácie. Prečo sa vlády nedokážu správať rozumnejšie a míňať len to, na čo majú?
Vláda nie je ekonóm. Sú to politici, ktorí predávajú svoje produkty voličom. Obyčajne sa začínajú správať zodpovedne, až keď ich k tomu niekto donúti. Napríklad maďarská vláda sa dnes správa poriadne len preto, že dostala tvrdé podmienky od menového fondu, aby mohla získať pôžičku, bez ktorej by sa krajina asi nevyhla štátnemu bankrotu.
Maďari mali vtedy 70-percentný dlh v pomere k HDP. No také Lotyšsko nemalo ani 20 percent a aj tak skoro zbankrotovalo. Argentínsky bankrot prišiel pri 50-percentnom dlhu. My budeme mať o dva roky vyše 40 percent. Belgičania majú dlh sto percent a sú v pohode. Ako určiť hranicu, ktorá je pre krajinu nebezpečná?
Dlh má svoju štruktúru. Nie je jedno, či si vláda požičia peniaze na kratšie, alebo dlhšie obdobie. Argentína sa v minulosti niekoľkokrát ocitla v stave, že nebola schopná splácať záväzky, hoci dlh mala nízky. Veľkú časť dlhu však mala v cenných papieroch s krátkodobou splatnosťou a vlastníkom boli zahraniční veritelia, ktorí si splatenie tvrdo vymáhali. Pre vlády je problém získavať peniaze na splátky v krátkom slede.“
Nemohli si požičať na dlhšie?
Nik im nepožičal pre obrovské riziká z nestabilnej politickej a ekonomickej situácie a rozkolísanej meny. Investori sú veľmi citliví na mladé búrlivé ekonomiky, kde nik nevie, čo nastane zajtra. Veritelia sa vždy pozerajú na viacero vecí. Dôležitá je úverová história, veľkosť a vyspelosť krajiny a to, či je zabehanou demokraciou.
Aká úroveň dlhu je únosná pre Slovensko? Je tu priestor zvyšovať dlh, až kým nedosiahneme eurokritérium, teda 60 percent HDP?
Pre menšie ekonomiky je kritická hranica nižšia.
Prečo?
Väčšie ekonomiky sú stabilnejšie, nemajú také veľké výkyvy v raste ani v daňových príjmoch. Malú loď voda ľahšie rozkýva ako ropný tanker.
Kde sa nachádza Slovensko?
Slovensko malo veľké problémy už pri dlhu okolo 50 percent, a to v 90. rokoch počas tretej Mečiarovej vlády. Vtedy štát vydával na financovanie dlhu dlhopisy najmä doma, pretože v zahraničí o ne nebol záujem. Došlo k vytláčaniu súkromného kapitálu verejným, čo je pre každú ekonomiku pohroma. Podniky ťažko získavali úvery, menej investovali a museli prepúšťať.
K tej úrovni dlhu sa začíname blížiť čoraz rýchlejšie.
Áno, ale nie je to až také zlé, lebo sme členmi eurozóny a prirážky k úrokovým mieram sú podstatne nižšie.“
V rokoch 2004 až 2008 rástla naša ekonomika v priemere o 7,4 percenta. Aj tak sa vlády zadlžovali. Prečo?
„Je to o nezodpovednom konaní oboch vlád. Ako sa budú u nás vlády správať, keď tu bude rast okolo dvoch či troch percent? Stále tu bude deficit? A z čoho to zaplatíme? Ak sa budúce vlády u nás nespamätajú, môžu nastať veľké problémy.
Kto však vlády donúti, aby boli zodpovednejšie?
Môžu to byť voliči, no tí, žiaľ, týmto problémom nerozumejú. Iné je to v prípade zahraničných veriteľov. Vidíme aj na príklade Maďarska, že to zafungovalo. Museli začať šetriť, inak by išli do bankrotu.
Nehrozí nám maďarská cesta?
Isté riziko tu je. No nenazýval by som to maďarskou cestou. Prvé, čo urobili socialisti, keď sa v Maďarsku dostali k moci je, že zvýšili penzie a platy v štátnej správe o polovicu. Takúto hlúposť zatiaľ u nás neurobila ani jedna vláda. Tam je koreň maďarských problémov. No maďarská cesta nie je len o vláde, ale aj o rozdielnej psychológii. Maďari mali v minulosti veľa aristokratov, ktorí za Rakúsko-Uhorska vyhadzovali peniaze takpovediac von oknom. Slováci boli sedliaci - obracali korunky a sporili. Sklon k sporeniu a neochota príliš sa zadlžovať nám zostali. A to je zatiaľ brzdou pred tým, aby sme sa dostali tam, kde sú Maďari.
Únia nám vyčíta, že sme po roku 2006 odišli od reforiem.
Ak budúca vláda nezačne konať, po roku 2014 nás čaká nepopulárne uťahovanie opaskov. Treba robiť reformy v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére, aby fungovali efektívnejšie. Najmä zdravotníctvo je čiernou dierou, kde sa strácajú peniaze a ani nevieme ako. Je takisto možné, že v budúcnosti sa nevyhneme ani zvyšovaniu daní.
