BRATISLAVA. Rakúsko veľmi chce ropu z Ruska. Dostať by ju mohlo, ak sa prepojí slovenská časť ropovodu Družba s rakúskym ropovodom Schwechat.
„Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú rolu pre Rakúsko," priznal podpredseda predstavenstva rafinérie OMV Gerhard Roiss. Naposledy pocítili Rakúšania, že nemajú diverzifikované dodávky ropy, keď im v júni na niekoľko dní vypadol ropovod z Terstu.
Ekologickú „cenu" za rakúsku „absolútnu prioritu", ako Roiss prepojenie Bratislavy a Schwechatu označil, však má zaplatiť Slovensko. Ropovod má totiž viesť cez Žitný ostrov, ktorý je v najvyššom stupni vodohospodárskej ochrany. Tri zdroje pitnej vody odtiaľ zásobujú celú Bratislavu, Záhorie, ale aj ďalšie časti Slovenska. „Postupne sa rušia lokálne zdroje a okrem východného Slovenska sa celé územie začína zásobovať zo Žitného ostrova," hovorí generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Daniel Gemeran.
Bezpeční už sme
Žitný ostrov s jeho vodami má svoju najvyššiu ochranu stratiť. Vláda totiž cez svojho poslanca Petra Pelegriniho tlačí novelu zákona o vodách, ktorá umožní stavať ropovody aj cez chránené vodohospodárske územia.
Ropovodu do Rakúska stoja v ceste jedinečné zásoby pitnej vody. Riešením je zmena plánovanej trasy. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Pelegrini namiesto diskusie pretláča výnimku
Pelegrini argumentuje, že „súčasný zákon vytvára neopodstatnené a legálne neprekonateľné prekážky na uskutočnenie aktivít, ktoré sú z hľadiska Slovenskej republiky v sektore energetiky zásadné". Tými zásadnými aktivitami je práve výstavba ropovodu. Podľa ministerstva hospodárstva aj predstaviteľov Traspetrolu, ktorý má spolu s OMV ropovod vybudovať, je prepojenie na Schwechat nevyhnutné pre zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska a odpútania sa od ruskej závislosti.
Tvrdia, že by sme mohli mať v prípade potreby ropu z ropovodu TAL (Adria-Wien), ktorý zásobuje rakúsku rafinériu Schwechat.
Karol Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry však tvrdí, že tento argument je úplný nezmysel: „Táto rúra je smerom na Rakúsko prakticky plná." Okrem toho by si Slovnaft musel ropu z Terstu objednať minimálne rok a pol dopredu. „Takže možnosť, žeby ropovod predstavoval záložnú možnosť v prípade, že vypadnú dodávky z Ruska, je úplne nereálna," povedal Hirman.
Rafinéria Slovnaft okrem toho tvrdí, že Slovensko je dostatočne diverzifikované už aj v súčasnosti. „Dodávky do Slovnaftu dokážeme v prípade potreby zabezpečiť z dvoch smerov," povedala Kristína Félová zo Slovnaftu. Prvou je spätný chod Družby, teda z Ingolstadtu. Druhou je ropovod Adria z Chorvátska smerom na Šahy, kde sa pripája na slovenský systém.
„Už v súčasnosti vieme cez Adriu zabezpečiť ropu v objeme tri až tri a pol milióna ton ročne," hovorí Félová. Slovnaft spracúva ročne vyše 5 miliónov ton.
Rakúsko nám nepomohlo
Okrem toho vlastník Slovnaftu, maďarský MOL, plánuje zvýšiť potenciálny objem prepravovanej ropy cez Šahy z Maďarska až na šesť miliónov ton ročne.
Transpetrol, rovnako ako aj vládni predstavitelia si od prepojenia Bratislavy so Schwechatom sľubujú viac peňazí za prepravu ruskej ropy do Rakúska. „Ako prepravcovi nám táto alternatíva veľmi vyhovuje," priznal Mikuláš Rakovský, člen dozornej rady Transpetrolu.
Ekologickí Rakúšania totiž znižujú domácu ťažbu ropy a aj preto budú musieť dovážať viac ropy. To však neznamená iba to, že sa zvýšia príjmy Slovenska z prepravy ruskej ropy do Rakúska, ale aj to, že Rakúšania zaberú celú kapacitu ropovodu Adria-Wien. „Ropovod Bratislava Schwechat tak reálne rieši predovšetkým alternatívu dodávok pre Rakúsko, a nie pre Slovensko," hovorí Félová.
Hirman okrem toho pripomína, že Viedeň, na rozdiel od Budapešti, Prahy a Berlína nám nijako nepomohla počas plynovej krízy. „Rakúsko rezolútne odmietlo z ekologických dôvodov výstavbu spoločnej vodnej elektrárne na Dunaji. A Slovensko dnes chce posilniť rakúsku energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť v spracovaní ropy na úkor ochrany svojich podzemných vôd a vlastnej rafinérie," povedal Hirman.
Rakúšania chcú ropovodné prepojenie Bratislavy a Schwechatu už takmer desať rokov. Za ten čas si už na svojom území všetko potrebné zabezpečili.
Doteraz im výstavbu vždy zablokovala slovenská strana práve pre riziko ohrozenia podzemných vôd. Napríklad v roku 2005 vďaka vtedy opozičnému poslancovi za Smer Jurajovi Blanárovi, ktorý presadil, aby dostal Žitný ostrov najvyššiu ochranu, ktorú mu rok predtým zobrala vláda Mikuláša Dzurindu.
Poslanec Pelegrini, tiež zo Smeru, teraz však už vládneho, bude v parlamente obhajovať názor, že vysoká ochrana Žitného ostrova nie je potrebná. A Rakúšania sú si istí, že im to Pelegrini vyhrá: „Som si istý, že hneď, ako naši slovenskí partneri splnia všetky potrebné zákonné podmienky, budeme schopní projekt rýchlo dotiahnuť do konca," povedal Roiss.
