BRATISLAVA. Na odbornú diskusiu o biovýskume si pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva pozval vedcov od Bratislavy až po Košice.
Politici a akademici tak plece pri pleci už od desiatej ráno za zatvorenými dverami anglického salónika bratislavského hotela Apollo hľadali cesty, ako „naštartovať biotechnológie. Práve v nich totiž vidí predseda HZDS budúcnosť slovenskej ekonomiky: „Toto je taký môj odkaz, kadiaľ treba ísť, čo by za 20 - 30 rokov mohlo ťahať túto spoločnosť," povedal.
Diskutujúcich akademikov viedol bývalý prezidentský kandidát HZDS, Milan Melník zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tí jeden za druhým hovorili o svojich predstavách a vedno rozobrali to, „čo sa u nás robí, respektíve nerobí a čo by sa malo robiť". To, k čomu vedci a politici dospeli po celodennej rozprave, dostane aj písomnú podobu, aby si výsledok mohla pozrieť aj vláda.
„Bez politickej podpory to nejde," povedal Melník. Vedci si od stretnutia sľubujú nové projekty či zdroje. „Privítali sme to, určite z toho bude nejaký výsledok," povedala vicedekanka Fakulty biotechnológie a potravinárstva v Nitre Zdenka Gálová. Podobne to vidí aj Mária Chrenková z Centra výskumu živočíšnej výroby: „Hovorilo sa tu o konkrétnych veciach a dúfam, že sa to náplní."
Niektorí však boli skeptickejší. Podľa Petra Siekela z Výskumného ústavu potravinárskeho tu podobné snahy boli už v roku 1997, keď sa rozbehol národný program v oblasti biotechnológií. „Keď sa vymenila vláda, tak sa aj program skončil," povedal.
Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan si od biotechnológií sľubuje „naštartovanie našej ekonomiky v tejto kríze". Práve jeho rezort ich má rozbehnúť. Vláda mu na to priklepla vyše 6,6 milióna eur z budúcoročného rozpočtu. „Nie je to žiadny zázrak, ale sú to peniaze, s ktorými sa dá reálny štart urobiť," povedal. Rozbehnúť sa tak môžu napríklad projekty, ktoré využívajú mikroorganizmy pri výrobe potravín, úprave pitnej vody či ochrane prírody.
