NEW YORK. Začala sa najväčšia svetová hospodárska kríza v dejinách ľudstva. Medzi často udávané dôvody jej vzniku patrí silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky USA, ktoré neboli kryté zlatom, počas rokov 1921 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto ôsmich rokov.
Najväčšie otrasy finančných trhov v 20. storočí
24. októbra 1929 - "Čierny štvrtok" na newyorskej burze odštartoval svetovú hospodársku krízu. O niekoľko dní neskôr sa oslabil Dow-Jonesov index (DJIA) o rekordných 13 percent. Pokles cien akcií pokračoval do roku 1932, keď ich cena dosiahla v priemere jednu šestinu úrovne roku 1929. Európa bola postihnutá podobne.
70. roky - Z dôvodu veľkého štátneho zadlženia museli Spojené štáty v rokoch 1971 a 1973 devalvovať dolár, čo znamenalo zrušenie konvertibility dolára za zlato a menovú nestabilitu. USA s ťažkosťami bojovali s infláciou a nezamestnanosťou. Ropná kríza v roku 1973 zasiahla ďalšie svetové ekonomiky a ohlásilo sa nové kolo hospodárskej recesie. V novembri 1974 boli ceny akcií na Wall Street na dvanásťročnom minime.
1982 - Vysoká zadlženosť časti latinskoamerických krajín viedla k ich platobnej neschopnosti. Mexiko a neskôr i Brazília a Argentína vyhlásili neschopnosť splatiť svoje medzinárodné záväzky. USA, ktorých banky boli hlavnými veriteľmi, a MMF najhoršiu krízu čiastočne zažehnali.
19. októbra 1987 - "Čierny pondelok" na newyorskej burze; DJIA sa oslabil o 508 bodov (22,3 percenta). V nasledujúcich dňoch nasledoval prepad aj na európskych burzách. Burzy vyspelých krajín zasiahol pokles až o tretinu pôvodnej hodnoty. Dôvodom boli vysoké ceny akcií, vysoká likvidita a kríze v Perzskom zálive. Americkému Federálnemu rezervnému systému sa podarilo uhasiť krízu poskytnutím krátkodobých pôžičiek. V priebehu pol druha roka boli straty vyrovnané a index v USA i Európe opäť stúpali.
1997 - Mohutnú vlnu pádov ázijských mien a akciových trhov odštartovalo Thajsko, keď bol 2. júla thajský baht po prudkom poklese prevedený na plávajúci kurz. Nasledoval odlev špekulatívneho kapitálu a mnoho bánk a podnikov sa dostalo do problémov, niekedy i bankrotov. Kríza zasiahla i ďalších "ázijských tigrov" (Malajziu, Filipíny, Indonéziu, Hongkong) a spochybnila hodnotenie ich ekonomík ako hospodársky zázrak. Taktiež Japonsko zažilo veľký otras, keď v novembri zbankrotovali štyri významné finančné inštitúcie.
17. augusta 1998 - Ruská vláda a centrálna banka oznámili zmenu politiky výmenného kurzu rubla, spočívajúcu vo výraznom uvoľnení kurzu rubla. Súčasťou opatrení, ktoré mali vyviesť krajinu z finančnej krízy, bolo i trojmesačné moratórium na splácanie zahraničného dlhu. V nasledujúcich týždňoch klesol kurz rubľa voči doláru z pôvodných približne 7:1 až na 20:1.
12. januára 1999 - Počas "čierneho utorka" na brazílskej burze prepadla inak stabilná brazílska mena real oproti doláru o viac ako osem percent na maximálne povolenú hranicu 1,32 realu za dolár. Napätie spustil stabilný brazílsky štát Minais Gerais, už 6. januára vyhlásil 90-denné moratórium na splátky svojho dlhu voči federálnej vláde.
V 20. rokoch 20. storočia prežívala Amerika zlaté časy. Darilo sa ekonomike, vnútornému aj zahraničnému obchodu, prekvitala výroba. Ešte 3. septembra 1929 si vytvorila burza cenných papierov (NYSE) v New Yorku nový historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average (DJIA) dosiahol úroveň 381,17 bodu, od začiatku januára 1928 vzrástol o 190 bodov. Pritom do tretieho desaťročia 20. storočia (1921-1930) vstupoval index so 60 bodmi.
Panika na čierny štvrtok
Americký hospodársky zázrak sa skončil v osudný "čierny štvrtok" 24. októbra 1929. V centre svetového finančníctva na newyorskej Wall Street naraz prepukla panika - celkom zmizli nákupné príkazy a zostali iba ponuky na predaj. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera.
Nasledujúci deň zasiahli správy o situácii na americkej burze európske trhy a postarali sa o "čierny piatok". Nasledoval "čierny pondelok", "čierny utorok"... V priebehu niekoľkých dní poklesli kurzy akcií o 75 až 90 percent. Počas prvého dňa krízy sa predalo 13 miliónov akcií, o niekoľko dní neskôr dokonca 16 miliónov.
Pokles cien akcií pokračoval do roku 1932, keď cena akcií dosiahla v priemere jednu šestinu úrovne roku 1929. Hrubý domáci produkt USA poklesol v rokoch 1929 až 1933 o 30 percent.
Ľudia v panike vo veľkom vyberali peniaze. Tým krachovali aj banky a vkladatelia prichádzali o svoje úspory.
Každý štvrtý bez práce
Následky krízy boli katastrofálne. V rokoch 1929 až 1933 vzrástla v USA nezamestnanosť z 1,6 na takmer 17 miliónov ľudí, bez práce bolo bezmála 25 percent Američanov. Tisícky podnikateľov, ktorí si požičali na zvyšovanie produkcie, o ktorú už nikto nestál, bankrotovali.
Zatvárali sa továrne a bane, ceny poľnohospodárskych výrobkov sa v dôsledku nadúrody znížili o 50 percent, kríza postihla farmárov. Veľkoobchodné ceny sa zrútili aj v ďalších sektoroch hospodárstva. Dostupné materiály uvádzajú, že počas prvých 10 mesiacov roka 1930 skrachovalo v Spojených štátoch 744 bánk a v 30. rokoch sa ich z bankového systému krajiny stratilo 9000.
Americká vláda zaujala ku kríze neutrálny postoj a odmietala akékoľvek zásahy do súkromného sektora. Zmenu postoja priniesol až nástup prezidenta Franklina D. Roosevelta a jeho program New Deal (Nový údel), ktorý počítal okrem iného so zamestnaním viac ako dvoch miliónov osôb vo verejných programoch. Ďalším krokom americkej vlády bolo oddelenie súkromného a investičného bankovníctva v rámci Glass-Steagallovho zákona, ktorý bol zrušený až v roku 1999. Súčasne bolo zavedené povinné poistenie vkladov a schválené zákony na ochranu drobných akcionárov.
Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, sa rozšírila aj do Európy. Na vrchole krízy bolo v Nemecku bez práce viac ako šesť miliónov, vo Veľkej Británii štyri až päť miliónov ľudí. Približne milión ľudí bol podľa odhadov bez práce na vrchole krízy v Československu. V Európe expandoval nacistický režim, ktorý sa dostal k moci okrem iného práve aj v dôsledku hospodárskej krízy.
