BRATISLAVA. Hoci od zrušenia druhej vlny kupónovej privatizácie Mečiarovou vládou uplynulo už 14 rokov, dosahy tohto kroku ľudí mátajú doteraz. Pôžičky na vstupné poplatky do kupónovej privatizácie, ktorú v roku 1995 Mečiarova vláda zmenila na dlhopisovú, skončili v mnohých prípadoch na súde alebo sa dokonca „zmenili" na exekúciu.
Z 1050 korún ktoré si ľudia v roku 1994 požičali na kupónovú knižku a známku, sa v nejednom prípade vykľul niekoľkonásobne vyšší dlh, ktorý v súčasnosti presahuje 300 eur (zhruba deväťtisíc korún). Blíži sa to k sume, ktorú cez dlhopisy FNM (10-tisíc korún) rozdávala ľuďom Mečiarova vláda namiesto investícií do firiem a investičných fondov.
To je aj prípad pani Renáty z okresu Žilina, ktorá nedávno dostala exekučný príkaz znejúci na zhruba 320 eur. Exekútor jej pred pár týždňami siahol na účet v banke. „Pozastavil všetky účty, ktoré zneli na moje meno (...) a nebolo možné vytiahnuť peniaze z účtu," posťažovala sa Renáta v TV Markíza. Jej prípad nie je ojedinelý. Je však už vo fáze, z ktorej sa nedá vykľučkovať. „Pokiaľ to dôjde až takto ďaleko, už sa s tým nedá nič urobiť," upozorňuje advokát Dalibor Kyselica. Už nič nezabráni tomu, že banka stiahne z účtu príslušnú sumu v prospech veriteľa.
Posledná inštancia
Exekučný príkaz je poslednou fázou vymáhania dlhu. Predchádzala mu výzva na zaplatenie dlhu od veriteľa alebo poverenej firmy, postúpenie prípadu na súd, súdne konanie, z ktorého vzišiel platobný rozkaz súdu. Ak to ľudia ignorovali a nezaplatili, došlo to až do exekučného konania, čo je aj prípad Renáty. Ešte aj v tejto fáze sa však dá ušetriť a platiť menej, ako to napokon môže vyplynúť z exekučného príkazu.
„Ak by dlžník uhradil dlh počas exekúcie, ale ešte pred jej samotným vykonaním, tak by platil exekútorovi len 50 percent z jeho celkovej odmeny," povedal Kyselica. Úspory by sa mohli pohybovať v desiatkach eur. Takmer všetky prípady dlžníkov z kupónky, ktorí nezaplatili ani na výzvu súdu, sú už minimálne v tejto fáze.
Dlhy z druhej vlny kupónky nevznikli samy od seba. Kupónovú privatizáciu rozbiehala v roku 1994 Moravčíkova vláda. Ľudia sa mohli rozhodnúť, či svojich tisíc kupónov investujú priamo do privatizovaných firiem, alebo cez investičné fondy. V prípade druhej možnosti fondy ľuďom ponúkali pôžičku na nákup knižky. Vo veľkom to využívali predovšetkým dôchodcovia.
Väčšina fondov si zmluvy právne veľmi dobre ošetrila. Preto po zmene kupónovej privatizácie na dlhopisovú prestali síce platiť ustanovenia o investovaní kupónov, keďže Mečiarova vláda sa rozhodla privatizovať inak, stále však platil úverový vzťah medzi občanom a fondom. „Zmena metódy neznamenala, že ľuďom zanikla povinnosť splatiť svoj dlh," hovorí finančný analytik Vladimír Bačišin. Klauzuly o pôžičke si však väčšina ľudí poriadne neprečítala a neuvedomovali si, že im vznikol záväzok.
„Dôležité z pohľadu povinnosti fyzickej osoby vrátiť peniaze bolo, že fond v jej mene zaregistroval kupónovú knižku," povedal Adrián Snierer z finančnej spoločnosti Sevis Brokers. Na tento úkon ľudia fondy splnomocnili. Pre súdy to bolo potvrdenie, že úverový vzťah existuje.
Trest za špekulácie
Igor z Bratislavy mal, na rozdiel od pani Renáty, viac šťastia. Igor sa do privatizácie tiež rozhodol ísť cez investičný fond, ktorý mu na to požičal. Ak by Mečiar nezrušil kupónku, fond by investoval Igorove kupóny a svoje peniaze by si vybral späť cez dividendy alebo z iných výnosov zo správy majetku.
„Keby všetko išlo tak, ako sa pôvodne predpokladalo, nevznikli by rôzne prípady súdnych konaní a exekúcií," povedal Snierer. Nešlo. Mečiar kupónku zrušil a veci nabrali iný spád. Namiesto akcií firiem dostali ľudia dlhopisy Fondu národného majetku a do skutočnej privatizácie sa zapojili blízki Mečiarovi podnikatelia.
Igorov prípad sa neskôr dostal pred súd a ten mu v roku 1998 vyrubil platobný rozkaz na 2050 korún. „Začal som špekulovať a neprevzal som rozhodnutie súdu. Myslel som si, že kým neprevezme zásielku, rozhodnutie nenadobudne platnosť," spomína Igor. Mýlil sa.
O pár rokov dostal ďalšiu nepríjemnú listovú zásielku. Súdny exekútor mu v nej oznámil, že voči nemu začína exekučné konanie. „Vybral sa preto na súd, vyžiadal si rozsudok spred niekoľkých rokov." Po jeho preštudovaní mu bolo jasné, že v spore nemá šancu uspieť. „Tak som to zaplatil a odvtedy mám pokoj," povedal Igor. Už to však nebolo 2050, ale až 5100 korún.
Ako zistiť, či sú akcie bezcenné
Zistite, či máte účet v centrálnom depozitári, cez web depozitára, stačí k tomu len rodné číslo.
Ak účet máte, treba zistiť, aké sú na ňom akcie, výpis z účtu sa dá získať aj poštou. Najprv si musíte stiahnuť z webu depozitára formulár žiadosti o výpis z účtu, ten vyplnený a aj s overeným podpisom pošlete do depozitára, z výpisu zistíte, aké akcie vlastníte.
Ešte pred rozhodnutím vrátiť akcie a zrušiť majetkový účet v depozitári si treba overiť, či sú cenné papiere naozaj bezcenné.
Najprv treba zistiť, či je cenný papier obchodovaný na Bratislavskej burze. Ak áno, môžete ho predať, či už cez obchodníka s cennými papiermi, alebo priamo prevodom v centrálnom depozitári.
Ak cenný papier nie je na burze, treba v obchodnom registri zistiť, či nie je podnik v konkurze (a nie je šanca, že sa ozdraví), alebo v likvidácii. Ak áno, cez pobočky RMS Market alebo na vybraných poštách môžete akcie previesť na FNM a účet bezplatne zrušiť.
Ak je firma zdravá, môžete zavolať na jej ekonomické oddelenie a spýtať sa, či hlavný akcionár nechce odkúpiť akcie.
Ak máte na účte akcie fungujúcich firiem, odborníci odporúčajú zrušiť účet v centrálnom depozitári a previesť ho k obchodníkovi s cennými papiermi, je pravdepodobné, že má nižšie poplatky.
Výmery končili v koši
O dedičstve náhlej zmeny v druhej vlne kupónovej privatizácie hovorí právnička spoločnosti Staker a špecialistka na finančný trh DARINA HUTTOVÁ.
V druhej vlne kupónovej privatizácie investičné fondy získavali ľudí s tým, že im preplatia kupónovú knižku a známku a budú v ich mene investovať investičné body. Pôžičky mali ľudia splácať z dividend či kapitálových výnosov. Koľko ľudí sa takto nechalo zlákať?
„Mohlo to byť až 200-tisíc ľudí, najmä dôchodcovia. Vnímali len to, že niekto za nich zaplatí za kupónovú knižku aj známku. Nevenovali pozornosť tomu, že podpísali aj vznik záväzku vo forme zmluvy o pôžičke. Platnou registráciou kupónovej knižky sa stali dlžníkmi."
Dnes rôzne firmy v mene bývalých vlastníkov fondov vymáhajú od ľudí niekoľkonásobne viac ako im požičali. Exekútori od nich pýtajú len o niečo menej ako bola hodnota dlhopisu FNM (10-tisíc korún). Kde sa stal problém?
„Na strane občanov, ktorí ignorovali výzvy na zaplatenie dlhu. Veritelia pochádzajúci z investičných fondov a spoločností svoje pohľadávky zväčša predali firmám zameraným na vymáhanie dlhov."
Čo však má robiť 70-ročná babička, ktorá dostane od súdu platobný rozkaz?
„Bezpodmienečne by ho mala zaplatiť, inak jej hrozí exekúcia. Smutné je však to, že ešte predtým, ako sa problém s pôžičkou dostal na súd, muselo prebehnúť vymáhanie dlhu. No ľudia výzvy na zaplatenie dlhu ignorovali a s veľkou obľubou ich hádzali do koša."
Niektorí sú na tom horšie, dostali už oznámenia o začatí exekúcie.
„Dnes majú preto platný dlh, ktorý stále narastá. Nedá sa odporúčať nič iné, len aby sa ho čo najskôr zbavili."
V akých číslach sa môžu pohybovať dlhy, ktoré boli pôvodne tisíc korún?
„Okolo roku 2001, teda po lehote splatnosti dlhopisu FNM, to bolo asi 4500 korún. V súčasnosti to môže byť aj dvojnásobok. Nabaľujú sa tam už aj exekučné poplatky."
Nedá sa však vylúčiť, že niekto dostane podvrh platobného či exekučného príkazu. Kde si ľudia môžu overiť, či sú dokumenty naozaj pravé.
„U exekútora alebo na súde. Totožnosť exekútora si môžu overiť v komore exekútorov. Dá sa aj zistiť, či náhodou nemá pozastavenú činnosť."
Expremiér Mečiar druhú vlnu kupónovej privatizácie zrušil a ľuďom miesto toho rozdával 10-tisícové dlhopisy. Bez tejto zmeny by zrejme nevznikli problémy s exekúciami. Investičné fondy, ktoré pôžičky poskytovali v dobrej viere, že budú ľuďom investovať kupóny do konkrétnych firiem, by ich z dividend postupne umorili.
„O politickej zodpovednosti za celú kauzu niet pochýb, pretože zmena pravidiel druhej vlny kupónovej privatizácie bola značným zásahom do podnikateľských plánov investičných fondov, ktoré sa v tom čase na túto privatizáciu pripravovali. Mečiar však súčasne so zmenou pravidiel kupónovej privatizácie ponúkol investičným a privatizačným spoločnostiam možnosť dobrovoľne odstúpiť od podnikateľských zámerov s tým, že sa im preplatia náklady spojené so založením spoločnosti. Aj občania mohli požiadať o zrušenie svojej registrácie s náhradou nákladov. Nemali však dôvod svoju registráciu rušiť, pre nich bola istota 10-tisícového korunového nominálu a 8,8-percentného ročného úrokového výnosu zaujímavá. V systéme zostalo 3,3 milióna majiteľov dlhopisov Fondu národného majetku."
Bezcenné akcie môžete previesť na štát. Zadarmo
Ak máte akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie, ktoré nemajú cenu, môžete ich zadarmo previesť na Fond národného majetku. Aj účet vám zrušia zadarmo.
BRATISLAVA. Prvá vlna kupónovej privatizácie ešte úplne nezapadla prachom. Mnohí ľudia majú doteraz na majetkových účtoch v centrálnom depozitári akcie firiem, ktoré nemajú cenu, no musia z nich platiť poplatky až do niekoľko desiatok eur.
Nominál bez ceny
Týka sa to ľudí, ktorí majú na svojich účtoch akcie v nominálnej hodnote vyše 6639 eur (200-tisíc korún). Je ich asi 15-tisíc. Z poplatkov si však nemusia už robiť ťažkú hlavu. Ak zistia, že ich akcie nemajú cenu, môžu ich previesť na Fond národného majetku (FNM) a požiadať o bezplatné zrušenie majetkového účtu. Fond im vráti aj poplatok, ktorý za účet zaplatili vlani a nebude im účtovať tohtoročný.
Môžu tak urobiť do konca tohto roka, a to cez pobočky obchodníka s cennými papiermi RM-S Market, ktorý túto službu pre FNM zabezpečuje. Alebo cez 40 vybraných pobočiek Slovenskej pošty po celom Slovensku. Sú vo všetkých väčších mestách. Adresu kontaktného miesta možno nájsť na internetovej stránke FNM aj RM-S.
Fond ani obchodník však nebudú ľuďom hovoriť, či ich akcie majú cenu, alebo nie a či si majú účet zrušiť. Musia sa rozhodnúť sami. Ide o ich majetok. „Fyzická osoba sa môže obrátiť na obchodníka s cennými papiermi, banku alebo na investičného poradcu, ktorých môže požiadať o poskytnutie odbornej rady ohľadom hodnoty cenných papierov," povedal právnik RMS Martin Vrzgula.
Budú platiť všetci
Problém bezcenných akcií sa netýka len ľudí, ktorí musia z majetkových účtov platiť poplatky. Centrálny depozitár totiž skôr alebo neskôr spoplatní účty všetkým ľuďom, teda aj tým, ktorí majú akcie s nominálom pod 6639 eur. Aj oni majú možnosť vrátiť akcie FNM, ak zistia, že sú bezcenné. Pre nich však neplatí, že to musia urobiť do konca tohto roka. Možnosť vrátiť akcie budú mať zrejme celý budúci rok, možno aj dlhšie.
„Celá táto akcia sa robí preto, lebo v budúcnosti sa pripravuje spoplatnenie majetkových účtov, ale určite to nebude od 1. januára 2010," povedala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová. Fond vlastní väčšinu depozitára. Dokopy je v centrálnom depozitári okolo 1,5-milióna majetkových účtov.
„Je to úplne normálne, že sa bude platiť za majetkové účty, veď poplatky sa uhrádzajú aj za účty v bankách bez ohľadu na to, či tam klient má peniaze, alebo nie," povedal šéf Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kópál. Zároveň však považuje za správne, že ľudia, čo majú na účtoch bezcenné akcie, ich môžu bezplatne vrátiť FNM.
