Ešte ani raz sa nestalo, aby bol štátny rozpočet schválený už začiatkom novembra. To však nie je jediný rekord. Rekordne vysoký je aj deficit. V korunách presiahne sto miliárd.
Pôvodný text tlačových agentúr sme o 19:47 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Poslanci včera schválili posledný rozpočet prvej Ficovej vlády. Jeho špecifikom je, že je závislý od eurofondov. Od toho, či sa budú čerpať, závisí aj to, či výdavky konkrétnych ministerstiev stúpnu. Napríklad pre školstvo vláda naplánovala tento rok spolu s eurofondmi 2,3 miliardy eur, čo je nárast o vyše 8 percent. Bez započítania eurofondov sú to však len dve percentá. Pri inflácii cez tri percentá je to reálny pokles.
Navštívil vás už niekedy doma exekútor? Prehľadávali ste niekedy kontajner? Viete, ako vyzerá nula na účte? Nie?? Nemusíte hádzať flintu do žita! Štát vás určite naučí, ako treba zbankrotovať. Stĺpček Petra Schutza: Rok zúčtovania
Rozpočtom podľa premiéra Roberta Fica vláda splnila sľub, že ľudia u nás nebudú platiť za krízu, ktorú spôsobili zahraniční finanční špekulanti. „Je to rozpočet, ktorý má predpoklady bojovať proti hospodárskej kríze, zároveň rešpektuje sociálne štandardy a zahŕňa aj konsolidačné úsilie vlády,“ povedal.
Maticu kríza nezloží
Včerajšie hlasovanie muselo potešiť najmä matičiarov a zamestnancov Slovenskej akadémie vied. SNS sa tesne pred záverečným hlasovaním podarilo vyboxovať 700tisíc eur pre Maticu slovenskú. Smer zas presadil desať miliónov eur navyše pre SAV.
Spokojný so schváleným rozpočtom je aj minister financií Ján Počiatek. Opozícii však vyčítal, že síce kritizuje vládu za zvyšovanie štátneho dlhu, no nepredložila žiadne návrhy na zníženie deficitu, skôr naopak. „My sme návrhy na zvýšenie deficitu nepodporili, ale očakávať od nás, že budeme znižovať deficit, keď táto vláda rozkráda krajinu a plytvá obrovským spôsobom, je absurdné,“ povedal poslanec SDKÚ Ivan Mikloš.
Deficit štátneho rozpočtu presiahne 3,75 miliardy eur, čo je vyše 110 miliárd korún. Práve toľko si bude musieť vláda požičať na finančných trhoch, aby dokázala zaplatiť všetko, k čomu sa v rozpočte zaviazala. V absolútnej hodnote ide o najvyšší deficit v celej histórii Slovenska. V pomere k HDP je schodok verejných financií 5,5 percenta. Napríklad vo roku 2000 to pre ozdravenie bankového sektora bolo cez 12 percent. Tento rok má byť schodok 6,3 percenta.
Najviac peňazí z rozpočtu ide do školstva a na sociálne veci. Z plánovaných 16,2 miliardy eur výdavkov majú ísť z eurofondov takmer tri miliardy. Na to je naviazaných pol miliardy eur zo spolufinancovania. To je asi pätina celkových výdavkov a podľa analytika UniCredit Bank Jána Tótha aj najväčšie riziko rozpočtu na budúci rok. „Hrozí, že nepríde časť peňazí z európskych fondov a niektoré plánované bežné výdavky nebudú uhradené. To vytvorí tlak na budúcu vládu po voľbách, aby domáce výdavky zvýšila,“ povedal.
Európska skepsa
Od roku 2007 zinkasovalo Slovensko z eurofondov okolo 200 miliónov eur, čo sú asi dve percentá plánovaných peňazí. Ak by sa mal naplniť zámer vlády na budúci rok, muselo by sa čerpanie zrýchliť asi 15-násobne. „To je nereálne,“ povedal odborník na eurofondy Ján Rudolf.
Vláda v rozpočte zoškrtala oproti tomuto roku z kapitálových a bežných výdavkov 750 miliónov eur. Kde presne, nie je zatiaľ jasné.
Eurokomisia je skeptická. Budúci rok očakáva, že deficit verejných financií bude 6 percent. Verejný dlh by u nás mal stúpnuť z 28 percent HDP v roku 2008 takmer na 40 percent v roku 2010.
Podľa opozície je rozpočet zlý. „Je o tom, že Slovensko bude nielen zadlžené, ale aj hlúpe a bez investícií, teda bez šance pre nezamestnaných,“ povedal Mikloš. Podpredseda KDH Anton Marcinčin neočakáva, že vláda bude šetriť, „keď sa tak nesprávala doteraz“.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Rozpočet nie je veľmi úsporný, preto nás možno už o rok čaká zvyšovanie daní. Myslí si to bývalý analytik ministerstva financií JÁN MARUŠINEC.
Aké riziká vidíte v štátnom rozpočte na budúci rok?
Neobsahuje také závažné riziká ako vlani, keď koalícia podcenila ekonomický vývoj, nadhodnotila príjmy a počítala s peniazmi z výstupu ľudí z II. piliera. No isté riziká v ňom sú. Ide najmä o očakávanie vyrovnaného hospodárenia samospráv, šetrenie na dotáciách pre železnice a nadhodnotené čerpanie eurofondov.
Vidíte aj nejaké pozitíva?
Neviem, či sa to dá nazvať pozitívom, no šetrenie na verejnom obstarávaní tovarov a služieb je správne. Nemalo by to však ísť na úkor kvality verejných služieb, ale na úkor rozmáhajúceho sa klientelizmu a korupcie. To by si však vyžadovalo aj systémové opatrenia.
Napríklad?
Zmeny vo verejnom obstarávaní smerujúce k jeho vyššej transparentnosti a efektivite, ako aj rozšírenie povinnosti štátnych orgánov zverejňovať a odôvodňovať svoje rozhodnutia. Stačí sa poučiť z káuz, ako sú nástenkový tender, mýtny tender či predaj emisií, ktoré sú príkladom, ako by sa to nemalo robiť.
Verejnosť mala na návrh rozpočtu len niečo vyše mesiac.
Obmedzený časový priestor na pripomienky vnímam negatívne. Rozpočet zverejnili len deň pred jeho schválením vo vláde. Ani v parlamente nebol vytvorený dostatočný priestor na diskusiu. Vláda tým znemožňuje kvalifikovanú verejnú diskusiu.
Deficit rozpočtu má presiahnuť 3,7 miliardy eur.
Je privysoký, vláda by sa mala snažiť konsolidáciu verejných financií urýchliť. Keďže sa však blížia voľby, je zrejmé, že to ostane až na novú vládu. Ak tá bude chcieť zastaviť zadlžovanie, bude musieť prijímať aj nepopulárne opatrenia, cesta plošných škrtov už bola vyčerpaná. V praxi to znamená, že nás asi čaká ďalšia redukcia vládnych programov a možno aj zvyšovanie daní.
Až 13 percent výdavkov majú vykryť európske peniaze.
Do rezortov nakoniec môže pritiecť oveľa menej peňazí. Najmä rozvojové priority ako školstvo, veda, doprava tým môžu byť negatívne zasiahnuté. Na druhej strane, ak sa nebudú čerpať eurofondy, zlepší sa aj hospodárenie verejných financií pre úsporu pri spolufinancovaní.
