Priemerná hodinová mzda v posledných rokoch rástla u nás rýchlejšie než v okolitých krajinách. Tento rok sa očakáva, že budú platy na Slovensku rásť najpomalšie za posledné roky.
BRATISLAVA. Menej ako na Slovensku zarobili vlani za hodinu práce ľudia v Európskej únii len v Rumunsku, Bulharsku a Litve.
Priemerné mzdy v Európskej únii za posledných sedem rokov prepočítal Dalibor Holý z Českého štatistického úradu. Z čísel z Eurostatu mu vyšlo, že najhoršie na tom boli vlani spomedzi európskej dvadsaťsedmičky Bulhari s hodinovou mzdou 1,6 eura, najlepšie naopak Dáni takmer s 25 eurami.
Priemernú hodinovú mzdu však analytik nedával do súvislosti s nákladmi na život v jednotlivých krajinách.
Naše platy rástli rýchlo
Slovensko vychádza pri vlaňajšom porovnaní hodinovej mzdy oproti susedným krajinám, ktoré sú v Európskej únii, najhoršie. Za hodinu si v priemere človek u nás zarobil minulý rok 4,13 eura.
V Maďarsku bola priemerná hodinová mzda vyššia o 20 centov, v Poľsku zarobili ľudia za hodinu práce v priemere viac takmer o euro a desať centov.
Z porovnania našich bývalých socialistických susedov vyšli najlepšie s platom 5,65 eura za hodinu Česi. V Rakúsku vyšla podľa Holého prepočtov hodinová mzda na viac ako 14 eur.
Holý porovnával platy v krajinách súčasnej európskej dvadsaťsedmičky od roku 2002. Vtedy človek na Slovensku v priemere za hodinovú prácu zinkasoval 2,08 eura. Za sedem rokov tak slovenské platy narástli takmer na dvojnásobok.
Rýchlejšie ako na Slovensku rástli platy za sedem rokov len v Rumunsku, Estónsku a Lotyšsku.
Vypadávajú slabo zarábajúci
Za posledné roky rástli nominálne platy na Slovensku medziročne o sedem až osem percent. V niektorých odvetviach, ako sú napríklad telekomunikácie či nehnuteľnosti, stúpli medziročne aj o viac ako desať percent.
V súčasnosti už ekonómovia pozitívny nárast platov ani vďaka nízkej inflácii neočakávajú. Budú rásť najpomalšie za posledné roky. Ich rastu nebude pomáhať vyššia produktivita práce, ale skôr vypadávanie najhoršie zarábajúcich ľudí z výpočtov.
„Vplyvom krízy prišli a naďalej prichádzajú o prácu slabšie kvalifikovaní, a teda aj menej zarábajúci zamestnanci,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Na nominálny či reálny rast miezd tak podľa nej tento rok stačí, ak platy dosiaľ pracujúcich zostanú napríklad zmrazené alebo pôjdu nahor len minimálne.
Kríza platy okresala
Sadovská očakáva, že hrubá mzda tento rok porastie o 2,8 percenta: „Reálne mzdy, teda mzdy očistené o infláciu, stúpnu o 1,2 percenta.“ O predkrízové tempo rastu určite nepôjde. Okrem dopytu ovplyvnia rast miezd aj samotní zamestnanci. „Aj na budúci rok rastúca nezamestnanosť a slabší dopyt na trhu práce vyvolajú strach ľudí o miesta. Nebudú mať až také nároky na rast miezd. Tempo bude preto pomalšie aj na budúci rok,“ vraví Sadovská.
K rastu platov nám v minulosti pomáhali najmä zahraniční investori. Aj v budúcnosti ho preto dokážu ovplyvniť práve noví investori.
V treťom kvartáli tohto roka bol priemerný plat podľa prieskumu Merces.sk 785 eur mesačne. „V treťom kvartáli vykazovali platy pri medziročnom porovnaní takmer nulový rast,“ povedal analytik Profesie.sk Miroslav Dravecký. Vypočítal, že keby neprišla kríza a jej dosahy, skutočný plat by sa v súčasnosti pohyboval okolo 850 eur mesačne.
