BRATISLAVA. Kým pred desiatimi rokmi dosahoval hrubý domáci produkt na obyvateľa na Slovensku zhruba 50 % priemeru Európskej únie, v súčasnosti je to už takmer 72 %. Vyplýva to zo štúdie vypracovanej analytikmi Poštovej banky.
Podľa analytičky Evy Sadovskej je práve ukazovateľ hrubého domáceho produktu na obyvateľa, jedným z tých, ktorý hovorí o tom, aká je kvalita nášho života. To, kedy však Slovensko dobehne ostatné krajiny Európy, bude podľa jej slov záležať od konkrétneho vývoja ekonomík Slovenska, ako aj ostatných krajín. V porovnaní s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky pritom Slovensko v posledných rokoch zaznamenalo výrazný posun vpred.
Dve Dzurindove vlády a jedna Ficova
"Za posledných dvanásť rokov sme si polepšili o viac ako 20 bodov, Maďari a Poliaci o zhruba 10 až 11 bodov a Česi len o niečo cez sedem bodov," konštatuje Sadovská.
Prvýkrát od revolúcie v roku 1989 sa podľa analytikov obyvateľom Slovenska podarilo reálne viac zarobiť až na prelome rokov 2007 a 2008. Pri posudzovaní životnej úrovne však podľa Sadovskej nie je dôležitá len výška príjmov, ale aj možnosť využiť tieto príjmy na nákupy tovarov a služieb.
"Kým pred 20 rokmi na potraviny a nealkoholické nápoje vynaložilo z našich príjmov necelých 40 %, tak v súčasnosti je to podstatne menej - 20 %," hovorí Sadovská. Slováci si tak môžu dovoliť oveľa viac kultúry, dovoleniek či luxusných statkov. Dostupnosť a kvalita tovarov a služieb sa pritom v porovnaní s rokom 1989 výrazne zlepšila.
Pri hodnotení čistej reálnej mzdy, teda mzdy očistenej nielen o infláciu, ale aj o dane a odvody Slovensko ešte stále nedosahuje úroveň spred 20 rokov. Zamestnanci však podľa Sadovskej v minulosti odvody zo svojej mzdy neodvádzali a sadzby dane boli podstatne nižšie.
Reálna mzda stále nižšia
"Slovákov prekonanie priemernej úrovne čistej reálnej mzdy z roku 1989 ešte len čaká. Očakávame, že to nebude skôr ako v roku 2010," dodáva analytička. Na väčšinu z vybraných tovarov musia občania v súčasnosti pracovať podstatne kratší čas ako tomu bolo pred rokom 1989. O pár minút viac ako pred dvadsiatimi rokmi musia Slováci napríklad pracovať na kúpu chleba alebo mlieka.
"V prípade piva sme na tom úplne rovnako ako na sklonku socializmu, aj v súčasnosti naň musíme pracovať rovnako dlho, a to v priemere osem minút," uvádzajú analytici Poštovej banky.
Oveľa drahšia je v porovnaní s rokom 1989 kúpa bytu. Na kúpu jedného metra štvorcového musí priemerný občan pracovať zhruba 10 krát dlhšie ako v minulosti. Analytici však zároveň dodávajú, že čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou a záujemcovia si dnes môžu vybrať na štandardnom trhu z podstatne širšej a kvalitnejšej ponuky.
studia_pabk
