BRATISLAVA. Slovenská ekonomika naďalej padá a do mínusu so sebou ťahá aj zamestnanosť. V treťom štvrťroku sa zamestnanosť znížila o 3,7 percenta. Len dvakrát v histórii to bolo viac, na prelome rokov 1999/ 2000.
Pokles zamestnanosti má naďalej pokračovať. Nie je to len o kríze a o tom, že firmy stále trpia na nedostatkom zákaziek. Pod zlú situáciu zamestnanosti sa podpísali aj niektoré kroky vlády Roberta Fica. Napríklad zvýšenie minimálnej mzdy. To je jeden z dôvodov, prečo sa napríklad Makyta Púchov chystá prepustiť asi 600 ľudí.
Pre čoraz väčší počet ľudí bez práce vláda v pondelok narýchlo zvolala mimoriadne zasadnutie. Premiér dal na ňom ministerke Viere Tomanovej za úlohu pripraviť návrh na predĺženie lehoty poberania dávky v nezamestnanosti.
Koľko peňazí, toľko pomoci
Prvý návrh zmien už ministerstvo práce dalo do pripomienkového konania. Ponúka dve alternatívy. V prvej chce uľahčiť podmienky na získanie dávky v nezamestnosti. Stačí, ak si budú ľudia platiť poistenie v nezamestnanosti aspoň dva roky z posledných troch rokov. Teraz sú to tri roky z posledných štyroch.
Zároveň chce predĺžiť čas podpory zo šiestich na osem mesiacov. V druhej alternatíve navrhuje len zjednodušiť podmienky na poberanie dávky. Ktorá z alternatív bude aktuálna, závisí podľa ministerstva od toho, koľko peňazí zostane po tom, čo návrhy predložia aj ostatné ministerstvá.
Premiér dal totiž úlohu aj ďalším ministrom. Aj oni sa majú zamyslieť, či by sa tie isté peniaze nedali použiť efektívnejšie na tvorbu pracovných miest, napríklad v oblasti zatepľovania, čo je premiérova priorita.
Ak by nezamestnaní poberali dávky o dva mesiace dlhšie ako doteraz, teda osem mesiacov, štátny rozpočet by to podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála stálo zhruba 118 miliónov eur.
Opozičná SDKÚ už pred niekoľkými mesiacmi navrhovala predĺženie podpory v nezamestnanosti v čase krízy.
„Konečne k takémuto poznaniu pristúpila aj vláda, škoda len, že s takým oneskorením. V súčasnosti už 100tisíc ľudí spadá do sociálnej siete," povedala podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová. Vláda by sa podľa nej mala zamerať na podporu tvorby pracovných miest v regiónoch a peniaze sústrediť na podporu verejnej infraštruktúry a aktivačné práce.
Tomanová chce novú dávku
Odborník na dane a odvody (SaS) Jozef Mihál si myslí, že takýto návrh z dielne ministerstva práce nemotivuje ľudí prijať ponuku na prácu skôr, ako dočerpajú dávku, ak naozaj nejde o dobrú pracovnú ponuku. „Preferoval by som skôr také riešenie, keby občan mohol dávku čerpať súčasne s poberaním príjmu v zamestnaní," povedal Mihál.
Aj podľa Miroslava Beblavého z SGI obidve alternatívy v tejto podobe už v súčasnosti prichádzajú neskoro. Väčšiny ľudí, ktorí boli pre krízu prepustení, sa už zákon nedotkne.
„Takto nastavené poistenie nepomáha ľuďom, ktorí si poistné platili trebárs tridsať rokov a prišli o prácu v januári tohto roka, keď bolo najviac prepustených pre krízu. Pomáha tým, ktorí prácu stratia až v januári budúceho roka, už v čase účinnosti nových pravidiel, hoci si poistné platili len dva roky," povedal Beblavý.
Ministerstvo zároveň vymyslelo novú dávku, ktorú bude dostávať nezamestnaný, ktorý predtým pracoval aspoň mesiac. Bude ju dostávať maximálne tri mesiace. Prvý mesiac to bude 60 percent, druhý mesiac 50 percent a tretí mesiac 40 percent zo mzdy „mesačného zamestnania". Zatiaľ je to len návrh.
Beblavý upozorňuje, že takouto dávkou bude štát motivovať ľudí špekulatívne sa zamestnať na 30 dní, aby získali podporu na ďalšie tri mesiace. A takisto to nerieši situáciu ľudí, ktorí sú bez zamestnania a odkázaní už len na dávky v hmotnej núdzi.
Zamestnanosť sa ešte prepadne
Pokles nezamestnanosti má naďalej pokračovať. Nie je to však len o hospodárskej kríze a o tom, že firmy stále trpia na nedostatok zákaziek. Pod zlú situáciu zamestnanosti sa podpísali aj niektoré kroky vlády Roberta Fica. Napríklad zvýšenie minimálnej mzdy. To je jedným z dôvodov prečo sa napríklad Makyta Púchov chystá prepustiť okolo 600 ľudí.
Pokles zamestnanosti by podľa Petra Goliaša z Inštitútu INEKO mohol byť nižší, ak by vláda znížila odvody pre ľudí s nízkym príjmom a zmrazila minimálnu mzdu. Jej zvýšenie o 4,1 percenta na 307,7 eura od januára kritizujú aj zamestnávatelia. Je to jedno z opatrení vlády, ktoré podľa Rastislava Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov prehlbujú hospodársku krízu.
„Nezamestnaným by pomohlo aj opätovné spustenie verejnoprospešných prác. Tieto opatrenia sú stále potrebné, keďže pravdepodobne ani v budúcom roku nedôjde k rýchlemu rastu ekonomiky, ktorý by viedol k výraznejšiemu oživeniu na trhu práce," povedal Goliaš.
„Zamestnanosť v 3. štvrťroku klesla asi o 20 tisíc. Najviac ľudí pritom bolo prepustených ešte v 1. štvrťroku tohto roka," povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Mušák hovorí, že čísla Štatistického úradu ohľadne trhu práce veľmi nesedia s číslami o nezamestnanosti, ktoré zverejňujú úrady práce, a podľa ktorých sa tempo rastu nezamestnanosti postupne zmierňuje.
„Predpokladáme ďalší pokles zamestnanosti, pričom dno by mohla dosiahnuť v 1. štvrťroku 2010," povedal Mušák.
Výroba už má výrazný pokles zamestnanosti podľa Mušáka za sebou a pomaly vidieť oživovanie. Zhoršiť sa však ešte môže situácia v stavebníctve, ktoré doteraz ťažilo aj z končiacich sa projektov
Marcela Glevická, Marianna Onuferová
Slovensko padlo menej ako Maďarsko
Slovenská ekonomika sa už začína odrážať odo dna. No potrvá roky, kým zlepšujúce sa štatistiky pocítia aj tí, čo prišli o prácu.
BRATISLAVA. Pád slovenskej ekonomiky sa zmiernil. V treťom štvrťroku sa hrubý domáci produkt, teda celková produkcia tovarov a služieb, znížil oproti rovnakému obdobiu vlani o 4,9 percenta. V prvých dvoch štvrťrokoch to bolo o vyše päť percent.
Horšie na tom bolo susedné Maďarsko, ktoré sa podľa Eurostatu prepadlo až o vyše sedem percent. Česi boli na tom o niečo lepšie, keď si pohoršili o 4,1 percenta. To je rovnako ako priemer eurozóny. Poľsko čísla ešte nezverejnilo, očakáva sa však rast okolo jedného percenta.
Pozitívnejšie to s našou ekonomikou vyzerá, ak sa porovnávajú medzi sebou jednotlivé štvrťroky navzájom. V takom prípade môžeme povedať, že ekonomika si v treťom štvrťroku polepšila o 1,6 percenta.
„Je to najvyšší rast od jesene minulého roka," povedal generálny riaditeľ sekcie makroekonomiky v Štatistickom úrade František Bernadič. To vzbudzuje nádeje, že najhoršie máme už za sebou.
Dno tu už bolo
Agentúry už dokonca šíria správy typu: „Slovensko spolu s eurozónou aj celou EÚ vyšlo z recesie." Závisí však od uhla pohľadu. Ak sa na to pozeráme len cez vývoj HDP, tak to môže byť pravda.
„Nemyslím si, že ekonomika padne hlbšie, ako to bolo v prvom štvrťroku. Dno je s najväčšou pravdepodobnosťou už za nami," povedal ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth. Pripomína, že ekonomika je asi šesť percent pod úrovňou z obdobia pred krízou. Späť sa vrátime okolo roku 2012.
To, že štvrťročný slovenský rast je jedným z najvyšších v únii neradno podľa Tótha preceňovať. Pripomína, že v prvom štvrťroku malo Slovensko jeden z najvyšších poklesov. „Čím hlbšie sa padne na dno, tým rýchlejšie sa dá odraziť," vysvetľuje jednu z príčin 1,6-percentného rastu v treťom štvrťroku Tóth.
Z pohľadu ľudí, ktorí prišli o prácu, je však kríza o niečom inom. Tí sa na koniec krízy nepozerajú cez rast ekonomiky, ale najmä cez sumy na výplatných páskach alebo cez to, či majú robotu, alebo nie.
Zásadná zmena sa na budúci rok nečaká. A to aj napriek tomu, že pre celý budúci rok Európska komisia našej ekonomike predpovedá, že si polepší o 1,9 percenta. Hoci to bude najvyšší rast v celej únii, nebude to stačiť, aby to zvrátilo negatívny vývoj nezamestnanosti, ktorá od konca minulého roka rastie nebývalým tempom. Za rok krízy u nás stratilo prácu viac ako 100-tisíc ľudí. Na to, aby nezamestnanosť znovu začala klesať a tí, ktorí stratili prácu, si našli inú, si budeme musieť ešte počkať. Nezamestnanosť totiž podľa Národnej banky u nás klesá až pri ekonomickom raste okolo troch až štyroch percent.
Dlhý návrat späť
Rast nezamestnanosti by sa mal na budúci rok zastaviť. No klesať podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru ešte nezačne. „Na budúci rok by mala kulminovať na úrovni 13,5 percenta," povedal. Pred rokom bola nezamestnanosť okolo osem percent, v súčasnosti je to 12,5 percenta a bez práce je takmer 330-tisíc ľudí. Kým tu bude toľko práce ako vlani, potrvá roky.
„Ťažko sa dá predpovedať, kedy sa nezamestnanosť dostane na predkrízové úrovne, no do roku 2013 to určite nebude," myslí si Hagara.
Ľuboš Jančík
