BRATISLAVA. Kontroverzný podnikateľ Ignác Ilčišin bude najmenej do konca novembra sedieť vo vyšetrovacej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave. Generálna prokuratúra sa totiž obáva, že by mohol poškodiť záujmy strategickej firmy - prepravcu ropy Transpetrol.
Podľa prokurátora chce totiž podvodným spôsobom pripraviť Transpetrol o viac ako 12 miliónov eur. O tom, či ho prepustia, bude rozhodovať Najvyšší súd. No aj v tomto prípade je podstatou sporu to, či Ilčišin a spol. získali v 90. rokoch cez exekúciu legálne 34 percent akcií ropného prepravcu.
O čo vlastne ide?
V roku 1995 Ilčišinovej spoločnosti ILaS priznal Okresný súd vo Vranove nad Topľou odškodnenie 43 miliónov korún za neoprávnené konanie Daňového úradu proti firme.
Ministerstvo financií však odmietlo súdom uznanú škodu uhradiť, a tak ILaS exekvoval 34-percentný podiel Transpetrolu. Išlo o 647 akcií firmy v nominálnej hodnote 647 miliónov. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na firmu C.S.I.-CD tiež kontrolovanú rodinou Ilčišinovcov.
C.S.I. - CD predal akcie siedmim spoločnostiam, majetkovo alebo inak spojených s Ilčišinom. C.S.I.-CD so siedmimi spoločnosťami podpísala zároveň zmluvu o založení cenných papierov spoločnosti Transpetrol. Malo ísť o zábezpeku, keby spoločnosti za akcie nezaplatili do stanoveného termínu. To sa aj stalo, C.S.I.-CD za predaj akcií Transpetrolu dosiaľ žiadne peniaze nevidela. C.S.I.-CD si preto nárokuje časť z nerozdeleného zisku Transpetrolu.
„Je nepochybné, že podľa zákona o cenných papieroch, pokiaľ na cennom papieri viazne záložné právo, výnos sa vo forme dividend a mimoriadnych dividend vypláca nie majiteľovi cenného papiera, ale záložnému veriteľovi," vypovedal pri výsluchu pred týždňom Ilčišin.
V Stredisku cenných papierov bola táto záložná zmluva v roku 1998 zapísaná, rovnako ako tam dva mesiace v tom istom roku figurovalo sedem východoslovenských spoločností ako majiteľov 34-percentného balíka akcií Transpetrolu.
Na podnet vtedajšej ministerky financií Brigity Schmögnerovej však Stredisko cenných papierov podnikateľov okolo Ilčišina z listu akcionárov Transpetrolu vyčiarklo. Odvtedy sa Ilčišin a spol. súdia o svoje práva k akciám Transpetrolu. Ilčišin disponuje viacerými rozsudkami slovenských súdov, podľa ktorých sú podnikatelia z východného Slovenska právoplatnými akcionármi Transpetrolu.
Kto komu dlží
Transpetrol až do roku 2002 vyplácal dividendy, ale iba štátu ako jedinému akcionárovi, ktorého uznával. Od roku 2004 má dočasný zákaz dividendy vyplácať, rozhodol tak Najvyšší súd na Ilčišinovu žiadosť.
Keďže Transpetrol do zákazu vyplácal dividendy len štátu, a nie aj firme C.S.I.-CD ako záložnému veriteľovi, pohľadávka stále existovala. C.S.I.-CD ju pred rokom predala inej firme z „Ilčišinovej rodiny" - spoločnosti Vivien Slovakia.
A tá ju v apríli predala do Česka spoločnosti CZ PAP. Prepojenosť firmy CZ PAP a Ilčišinovcov sa nepodarilo zatiaľ preukázať ani vyšetrovateľom. „Ani prvostupňový, ani Najvyšší súd ani raz nespochybnil, že skutočne k vzniku záložného práva došlo. Dokonca sa ani do roku 2009 nikdy neobjavila žiadna námietka zo strany ministerstva hospodárstva alebo Transpetrolu, že takéto záložné právo neexistuje," tvrdí Ilčišin vo výpovedi.
Ten ako predseda predstavenstva Transpetrolu, za ktorého sa ustanovil na mimoriadnom valnom zhromaždení v apríli tohto roku a ktoré štát neuznáva, „súhlasil s vykonaním exekúcie, ak dlh nebude zaplatený do 10. júna, a spôsobil tak vedenie exekúcie na majetok spoločnosti Transpetrol", píše v uznesení o začatí trestného stíhania polícia. Exekúciu nariadil Obvodný súd pre Prahu 2 v auguste.
Ilčišin exekučnú zápisnicu podpísal, aby, ako tvrdí, „zabránil ďalšiemu vzniku škôd, pretože spoločnosť CZ PAP sa chystala zažalovať Transpetrol". O tom, že má Transpetrol českej firme zaplatiť, mal upovedomiť aj finančného riaditeľa Transpetrolu. Firma však nezaplatila.
Fikcia či realita?
Začiatkom septembra preto vydala česká exekútorka Eva Jablonská štyri exekučné príkazy voči spoločnostiam Agentúra Noel, MERO ČR, Česká rafinérska a PARAMO. Teda voči českým spoločnostiam, ktoré majú zmluvy s Transpetrolom. „Spoločnosti Paramo a Česká rafinérska zadržiavajú platby v prospech spoločnosti Transpetrol vo výške 4 369 472,83 eura," píše ďalej v uznesení proti Ilčišinovi polícia. K vyplateniu pohľadávok však zatiaľ nedošlo. Celkovo má ísť o sumu 12 684 021 eur.
To, či ide o fiktívnu pohľadávku, ako tvrdia slovenskí vyšetrovatelia, alebo o reálnu, ako tvrdí Ilčišin, lúskajú viaceré súdy. A v súčasnosti už aj tie české. Ak potvrdia právoplatnosť exekúcie, Ilčišin bude mať v rukách ďalší tromf. „Predpokladám, že v Českej republike bude potvrdený prvostupňový rozsudok, pretože sme uviedli všetky skutočnosti po pravde," vypovedal Ilčišin.
Už teraz ho za akcionára uznáva napríklad Ústavný súd, ale aj niektoré nižšie súdy. Raz ho už uznal aj Najvyšší súd.
V lete ho však Krajský súd v Žiline odsúdil na deväť rokov. Ilčišin mal podľa súdu koncom roku 1998 rokovať s kanadskou spoločnosťou o predaji 34-percentného balíka akcií Transpetrolu. K prevodu akcií nedošlo, lebo medzičasom boli firmy okolo Ilčišina vyčiarknuté zo zoznamu akcionárov v Stredisku cenných papierov.
Ilčišin už v súčasnosti nie je ani v jednej zo siedmich spoločností, ktoré vyhlasujú, že sú vlastníkmi akcií Transpetrolu. V jednej z nich - Tradeunion - skončil pred dvoma mesiacmi. Teraz tvrdí, že je zástupcom minoritných akcionárov.
Spor o Transpetrol vyviezli za hranice
Ak český súd uzná, že Ignác Ilčišin a spol. sú spoluvlastníkmi ropného prepravcu, štát bude v nepríjemnej pozícii.
BRATISLAVA. Spor o Transpetrol sa už netýka len Slovenska. Ilčišin ho vyviezol za hranice nášho štátu.
Osud Transpetrolu, štátu a Ilčišina majú teraz v rukách aj pražské súdy. Ich rozhodnutie môže znamenať významný prelom v kauze 34-percentného balíka akcií Transpetrolu, o ktorý sa už viac než desaťročie súdia východoslovenskí podnikatelia okolo Ilčišina a ministerstvo hospodárstva ako akcionár Transpetrolu.
To, že je sedem firiem okolo Ignáca Ilčišina vlastníkom balíka akcií Transpetrolu nespochybňujú niektoré slovenské súdy. Ilčišin má napríklad v spore na svojej strane Ústavný súd.
„Máme už dva nálezy Ústavného súdu, ktoré hovoria, že rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že sme majiteľmi akcií, je právoplatný a nie je možné ho otvárať," povedal Ilčišin.
SME má obe rozhodnutia v rukách, posledné je z januára tohto roka. V marci rozhodol v Ilčišinov prospech aj Okresný súd Bratislava I, ktorý ho poveril zvolať mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu a tým uznal jeho akcionárske práva.
Sudkyňa, ktorá rozhodla v prospech Ilčišina, čelí disciplinárnemu konaniu. Proti tomu podal generálny prokurátor na Najvyššom súde mimoriadne dovolanie a ten pozastavil rozhodnutie o zvolaní zhromaždenia.
Mimoriadne valné zhromaždenie však prebehlo koncom apríla a Ilčišin sa na ňom vyhlásil za predsedu predstavenstva Transpetrolu. Teraz na svoju obranu tvrdí, že „existujú desiatky judikátov Najvyššieho súdu a nálezy Ústavného súdu, ktoré hovoria, že pokiaľ už raz bolo zvolané zhromaždenie, nemôže ani súd svojím rozhodnutím odňať akcionárovi právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení".
Dodáva, že okrem toho mu súd poslal rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora až v októbri a aj to len na jeho žiadosť. Tiež tvrdí, že mu súd zakázal konať ako predsedovi predstavenstva Transpetrolu až v septembri, teda až niekoľko mesiacov po tom, čo mal spáchať činy, za ktoré ho v súčasnosti držia v cele.
Všetky rozhodnutia má SME k dispozícii. „Súc si vedomý trestnoprávnych následkov marenia výkonu úradného rozhodnutia, za Transpetrol ani nekonám, ani sa nevyjadrujem, ani do budúcna do zrušenia tohto rozhodnutia nebudem," tvrdil na výsluchu Ilčišin.
