BRATISLAVA. Od premiéra sa začínajú odvracať aj tí, ktorí kedysi boli na jeho kritiku skúpi. Svojho času vláde blízka Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa v súčasnosti posúva na opačnú stranu barikády. Z jej centrály sa ozývajú hlasy, ktoré hovoria o klientelizme a korupcii v štátnej správe a vo verejnom obstarávaní. Ale aj o tom, že Ficov kabinet niektorými zákonmi deformuje podnikateľské prostredie a že vláda v tripartite veľmi pozorne počúva odbory, no ignoruje hlasy zamestnávateľov a porušuje pravidlá sociálneho dialógu.
„Úspešnosť iného sociálneho partnera je oveľa vyššia, a to až tak, že tenisovou terminológiou by sme mohli povedať, že často prehrávame 6:0," povedal šéf AZZZ Tomáš Malatinský.
Firmy: Horšie ako za Dzurindu
„Vplyvom prijatých legislatívnych zmien je podnikateľské prostredie za tejto vlády v horšom stave ako za minulej," povedal generálny sekretár AZZZ Oto Nevický. Rovnaký názor majú aj ďalšie významné združenia, napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) či Podnikateľská aliancia Slovenska. „To, že došlo k zhoršeniu podnikateľského prostredia, je fakt," povedal prezident RÚZ Marián Jusko.
No vlna kritiky za to, že vláda priťažuje podnikateľom a svojimi opatreniami zhoršuje konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky, sa valí aj zo zahraničia.
V rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia od Svetovej banky, ako aj od Svetového ekonomického fóra, sme sa tento rok prepadli. Svetové ekonomické fórum dokonca tvrdí, že z krajín V4 sa u nás podniká najhoršie. Horšie ako susedia z V4, teda Maďari, Česi a Poliaci, sme na tom aj v korupcii medzi verejnými činiteľmi a politikmi. Ukázal to nedávny prieskum Transparency International.
Jednotu medzi zamestnávateľov vnieslo napríklad zvýšenie minimálnej mzdy. V AZZZ je viacero firiem, ktoré pre zachovanie konkurencie platia ľudí minimálnou mzdou. A napríklad taká Makyta Púchov už ohlásila, že prepustí asi 600 ľudí a jedným z dôvodov je aj nárast minimálnej mzdy.
„Podnikatelia sa tomu prispôsobia a vláda aj ľudia sa nemôžu diviť, že rady nezamestnaných budú narastať," povedal Malatinský.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi asociácia pritom lanárila členov RÚZ. Mali za tým byť aj snahy vládnych kruhov, aby asociácia získala v tripartite väčšie slovo na úkor svojej konkurencie, lebo bola voči vláde menej kritická. „Odišli od nás najmä tí, členovia, ktorí boli a sú pod vplyvom štátu. Asi preto, že boli lepšie vzťahy medzi AZZZ a niektorými členmi vlády," povedal prezident RÚZ Marián Jusko.
Strategický klientelizmus
Popri náraste minimálnej mzdy zamestnávateľov dnes zjednocuje aj zákon o strategických podnikoch. Ten nekritizujú len oni, ale aj právnici, zahraničné obchodné komory a tiež odborári. Označujú ho za protiústavný. Vyzvali prezidenta, aby ho nepodpísal. Ivan Gašparovič sa zatiaľ nerozhodol. Vláda sa cez tento zákon môže dostať k majetku prakticky každej významnej firmy v konkurze, a potom ju napríklad predať spriazneným podnikateľom. Cez daňové úrady a Sociálnu poisťovňu môže konkurz aj sama iniciovať.
„Je za tým zoštátňovanie a možnosť skrytej privatizácie, teda posunutie podniku inému subjektu, a to aj cestou klientelizmu," povedal Nevický.
Zamestnávatelia včera kritizovali aj to, že vláda mení zákony, ako chce, vôbec ich nekonzultuje s firmami, hoci mnohé sa ich týkajú. AZZZ vyzvala vládu, aby zaviedla do legislatívy pravidlo, podľa ktorého sa bude môcť každý zákon, ktorý sa týka podnikateľov, meniť len raz do roka.
„Dnes sa kľúčové právne predpisy, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, menia v priemere päť- až desaťkrát do roka, čo spôsobuje právnu neistotu," povedal advokát AZZZ Ondrej Matejka.
