BRATISLAVA. Päť miliónov eur. Toľko mali poslať včera majitelia garážovej firmy Interblue Group na účet Environmentálneho fondu. Je to prvá časť bonusového doplatku za to, že ministerstvo na poslednú chvíľu zlegalizovalo vládny program zatepľovania. Druhú časť - desaťmiliónovú - máme dostať v utorok.
Obe ministerstvá, ktoré by mohli informáciu o transfere potvrdiť, však odmietajú čokoľvek povedať. Ide o ministerstvo životného prostredia a ministerstvo financií, ktoré má pod palcom štátnu pokladňu - v nej má účet Environmentálny fond. Obe ministerstvá sú pod kontrolou vládneho Smeru.
Hovorkyňa environrezortu Jana Kaplanová hovorí už niekoľko týždňov opakujúcu frázu: „Ministerstvo nebude v tejto chvíli informovať o žiadnych konkrétnych krokoch. Za dôležitú nepovažujeme formu riešenia, ale naplnenie cieľov."
Ministerstvo životného prostredia odmieta odpovedať aj na otázky, či vôbec majiteľov Interblue Group uspokojili dokumenty, ktoré im v stredu poslal minister Jozef Medveď. O dodatočnom zaradení programu zatepľovania do Zelenej investičnej schémy, ktorú Medveď schválil v hodine dvanástej, sú totiž pochybnosti.
Stotožniť sa so zatepľovaním ako so zeleným projektom musí práve Interblue Group. Tak o tom hovorí zmluva a jej dodatky. Potom prídu peniaze.
Správa je v parlamente
Pritom Interblue Group pôvodne ponúkala 6,05 eur za takzvaný horúci vzduch. To znamená, že nepožadovala investovanie peňazí do zelených projektov. Takúto informáciu schválila v októbri minulého roku vláda. No zmluva hovorí iné.
O tom, že majitelia "garážového" dílera spolu s predstaviteľmi ministerstva životného prostredia na čele s exministrom Jánom Chrbetom z SNS zavádzali vládu, píše včera zverejnená emisná správa. Vyžiadal si ju parlament ešte v lete. Na decembrovej schôdzi ju majú prerokovať poslanci.
Ako možno vysvetliť niekoľkomesačnú obranu tohto emisného „prepadáku" zo strany premiéra Fica? Pýta sa Ivan Štulajter.
Správa sa snaží navodiť dojem, že predstavitelia vlády nepoznali žiadne podrobnosti o zmluve s Interblue Group. Ani to, že si napokon dohodla exkluzivitu na všetky naše emisné kvóty za podpriemernú cenu 5,05 eur za tonu. Kým susedné štáty predávali minimálne po 10 eur za tonu.
Lepšiu cenu síce Slovensku neponúkli podľa emisnej správy ani ostatní záujemcovia - išlo o ponuku od 4,4 do 4,7 eura za tonu. Všetci kupci však boli presvedčení, že naozaj kupujú len „horúci vzduch", o ktorom hovoril premiér Robert Fico a ktorý nemal byť podložený projektmi na zníženie skleníkových plynov.
No v zmluve sa už zelené projekty zakotvili, aby Interblue mohla slovenské emisie predať s vysokým ziskom.
Napríklad Japonsko vyradilo ministerstvo životného prostredia zo súťaže preto, lebo požadovalo záruky, že peniaze z predaja emisií vláda využije len na zelené projekty. Táto požiadavka je pritom bežným javom v medzinárodnom emisnom obchode.
Zmluva je pre štát nevýhodná, tvrdí správa
Správu ministra Medveďa dal spracovať ešte Dušan Čaplovič. Jej tvorcovia prišli na to, že emisná zmluva je pre Slovensko krajne nevýhodná: „Zmluva neposkytuje dostatočné garancie pre štát ako predávajúceho, keďže z hľadiska rozsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán je zmluva nevyvážená a je jednostranne výhodná v prospech strany kupujúceho."
Premiér sa k zmluve vyjadril v máji, keď povedal, „doteraz nemám dôvod spochybňovať štruktúru zmluvy".
Zmluva stále nie je vypovedaná, konateľka spoločnosti Interblue Group Jana Lutken prestala s ministerstvom komunikovať. Medveď aj napriek tomu chce podľa správy pre Slovensko „získať imidž dôveryhodného a spoľahlivého partnera na trhu s emisiami". V obchode s Interblue krajina mohla prísť asi o 75 miliónov eur.
