BRATISLAVA. Ekonomika klesá, no na platoch sa to príliš neprejavuje. Rastú síce pomalšie ako začiatkom roka, ale stále je to nad nulou. Platový priemer ľudí na Slovensku bol v treťom štvrťroku 722,5 eura. Reálne, teda, keď dáme bokom vplyv inflácie, je to o 1,3 percenta viac ako pred rokom.
Naproti tomu ekonomika je už tretí štvrťrok za sebou v červených číslach. V predchádzajúcom štvrťroku sa medziročne prepadla o 4,8 percenta. Predtým to bolo ešte o niečo viac. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Nárast ľudí bez práce s nízkymi zárobkami zvýšil vo vzorci Štatistického úradu váhu lepšie zarábajúcich zamestnancov. Píše Ivan Štulajter.
Prepustení „zdvihli" platy
Rozpor medzi priemernou mzdou a ekonomikou spôsobila aj nezamestnanosť. Tá stúpla za rok o stotisíc ľudí na 12,5 percenta a je najvyššia od roku 2006. „Zamestnávatelia väčšinou prepustili ľudí s nižšou kvalifikáciou, čiže osoby, ktoré zarábajú najmenej. Tým sa zvýšila váha tých, ktorí majú vyššie príjmy," povedal Ivan Chrappa zo Štatistického úradu.
Väčšie zastúpenie ľudí s vyššími platmi v štatistickom súbore automaticky potlačilo priemernú mzdu vyššie. „Na nominálny či reálny rast miezd v tomto roku stačí, ak platy pracujúcich ľudí zostanú zmrazené," vysvetľuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Aj pre vplyv štatistiky budú živnostníci na budúci rok platiť vyššie odvody, keďže tie sa po novom už nepočítajú z minimálnej, ale z priemernej mzdy. Vyšší rast platov pomôže zrejme aj poslancom a ústavným činiteľom, ktorých platy tiež závisia od priemernej mzdy v ekonomike. Tento rok si mzdy pre krízu zmrazili. No to sa udialo už aj v minulosti, avšak zmrazenú sumu si neskôr vždy doplatili.
To, že s platmi bežných ľudí to nie je na Slovenku až také ružové, ako by sa mohlo zdať pri pohľade na vývoj priemernej mzdy, naznačujú iné údaje Štatistického úradu. Údaje z krajov hovoria, že až polovica z nich musela v treťom štvrťroku čeliť reálnemu poklesu platov. Najviac to pocítili ľudia v Košickom kraji, kde sa reálne mzdy oproti minulému roku znížili o 1,5 percenta. V mínuse boli aj platy v Žilinskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.
To, že sa hodnota priemerného platu reálne neznížila a môžeme si zaň kúpiť viac ako vlani, nie je len dôsledkom štatistických prepočtov. Nebyť nízkej inflácie, mohlo to byť všetko inak. Ak by ceny v priemere stúpli o viac ako dve a pol percenta, už by sme nemohli hovoriť o reálnom raste, ale o poklese platov.
Ľudia viac šetria, menej míňajú, úspornejšie sa správajú aj firmy. To znižuje dopyt po tovaroch, službách, výrobcovia a predajcovia sú nútení udržiavať vlaňajšie ceny, prípadne ich znižovať. Aj preto sa podľa Eurostatu, štatistického úradu EÚ, znížili u nás v októbri ceny v priemere o 0,1 percenta.
Ďalším dôvodom, prečo priemerná mzda stúpla, je, že vláda nezmrazila platy štátnych úradníkov. „Pokiaľ by boli štatistiky očistené o nárast platov vo verejnom sektore, bolo by to číslo podstatne nižšie a dal by sa očakávať aj pokles miezd," povedal šéf personálnej firmy Trenkwalder Luboš Sirota.
Svetlo na konci tunela?
Sú však aj súkromné firmy, ktoré zvyšovali platy aj tento rok. Napríklad majiteľ nábytkárskej firmy Dremax Dušan Tuhý ich svojim 12 zamestnancom zvýšil tento rok o päť až sedem percent. Budúci rok je však otázny. „Nemáme problém s nedostatkom práce, problém je s platbami od odberateľov. Firmy musia odmietať robotu, lebo máme veľa neuhradených faktúr," posťažoval sa Tuhý.
Pre ostatných zamestnancov súkromného sektora však podľa Sirotu môže byť dobrou správou prieskum Inštitútu pre trh práce, podľa ktorého až 40 percent zamestnávateľov plánuje začiatkom budúceho roka platy zvyšovať.
Ďalšou dobrou správou je, že firmy sa znovu začínajú obzerať po nových ľuďoch. „Viac ako nárast platov monitorujeme záujem o prácu. Tá opäť naštartovala v oblasti automotive, strojárenstva a textilného priemyslu," povedal Sirota.
