BRATISLAVA. Francúzsko vyzvalo Grécko, aby si dalo do poriadku svoje verejné financie. „Všetci očakávame, že to grécky minister urobí. Sľúbil nám to, a svoje sľuby musí, pochopiteľne, dodržať," citovala ČTK vyjadrenie francúzskej ministerky hospodárstva Christine Lagardeovej.
Pre problémy s verejnými financiami agentúra Fitch potrestala Grécko zhoršením ratingu z A na BBB+. Grécko je tak jedinou krajinou eurozóny, ktorej schopnosť splácať záväzky nemá známku A. Konkurenčná Standard & Poor's zase varovala Grécko, že ak bude považovať vládne fiškálne predpoklady za nerealistické, môže mu znížiť rating o jeden stupeň.
Problémy Grécka sa môžu preliať aj do strednej Európy, varuje Peter Schutz.
Grécky minister financií Giorgos Papakonstantinou včera pred novinármi priznal, že ekonomika krajiny prechádza ťažkým obdobím. Vzhľadom na reakcie ratingových agentúr počíta s tým, že problémy ďalej porastú.
Získať späť dôveru nebude jednoduché najmä pre schodok verejných financií, ktorý bude mať v tomto roku Grécko až okolo 13 percent HDP. Ďaleko nad hranicou Maastrichtských kritérií je grécky štátny dlh. Ten v súčasnosti tvorí 125 percent ročného výkonu tamojšej ekonomiky.
Grécka eurocesta
Grécko prijalo euro v roku 2001, no pomohli mu k tomu nesprávne štatistické údaje. Krajina vykazovala oveľa nižší rozpočtový deficit, než v skutočnosti mala. Deficit prekročil tri percentá aj v roku 1999, ktorý bol rozhodujúci pre vstup Grécka do eurozóny.
Zhoršenie ratingu balkánskej krajiny znamená, že jeho vláda si bude v zahraničí požičiavať drahšie a ešte viac zhorší ekonomické ukazovatele. „Grécko bude za rozpočtovú nedisciplinovanosť platiť zvýšením rizikovej prirážky svojich štátnych dlhopisov, ktorá už pred znížením ratingu patrila medzi najvyššie spomedzi členských krajín eurozóny," povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Ak vláda nepresvedčí investorov, že chce škrtať, jeho dlhopisy si zrejme nekúpia. Potom príde na rad pôžička od Medzinárodného menového fondu a s ňou aj výrazné škrty vo výdavkoch.
Grécko má na hrubom domácom produkte eurozóny iba 2,5-percentný podiel, no jeho problémy sa i tak môžu preliať aj na Slovensko. „V súčasnosti ešte nie, ale situácia v Grécku je ukážkou toho, kam až môžu veci dospieť, ak sa deficit verejných financií nebude v strednodobom horizonte znižovať," upozornil hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Banky pod tlakom
Grécke banky sú po írskych bankách najviac závislé od Európskej centrálnej banky. Analytik XTrade Brokers Kamil Boros vysvetľuje, že tento problém sa prejaví v momente, ak centrálna banka neakceptuje grécke štátne dlhopisy ako záruku za nové pôžičky pre komerčné banky.
Akcie najväčších gréckych bánk si po utorňajších poklesoch aj včera pripísali asi 5percentné straty. „Predpokladám, že pokles sa nateraz zastaví," povedal Boros. Dôvera v súkromné finančné ústavy bude podľa neho súvisieť najmä s tým, ako sa budú vyvíjať verejné financie.
