Často vôbec nepoznajú termíny, dokedy sa treba na akom úrade prihlásiť.
BRATISLAVA. Človek, ktorý príde o prácu, bude mesiac aj dva žiť z odstupného. Ak ho dostane. „Od chvíle, keď som prišiel na úrad práce a kým mi prišli prvé peniaze zo Sociálnej poisťovne, ubehli aj tri mesiace,“ posťažoval sa Martin z Bratislavy.
Čakanie predlžuje chodenie s papiermi Sociálna poisťovňa hovorí, že nevie o tom, že by niektorá z pobočiek vydávala rozhodnutie o dávke v nezamestnanosti dlhšie, ako je 60dňová zákonná lehota. „Je to pravdepodobne skreslené zo strany vášho čitateľa a ide o neúmyselnú dezinterpretáciu faktov,“ povedal hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Aj podľa Imricha z Rimavskej Soboty mohli uplynúť aj viac ako dva mesiace, kým dostal prvé peniaze. Ľudia však musia počítať s tým, že 60dňová lehota začína plynúť až vtedy, keď donesú dokumenty do Sociálnej poisťovne. Predtým musia byť prihlásení na úrade práce, kde predložili od zamestnávateľa potvrdenie o strate práce.
Dávka v hmotnej núdzi do mesiaca Kým človek čaká na prvú dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, môže si nechať na úrade práce prepočítať, či nespĺňa nárok na dávku v hmotnej núdzi. Tú však dostávajú len ľudia, ktorí nemajú mesačný príjem ani vo výške životného minima, teda 185 eur. „Pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi sa okrem príjmu sleduje aj majetok a príjem a majetok spoločne posudzovaných osôb,“ povedal Peter Zeman z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Spoločne posudzované osoby sú napríklad manželka alebo rodičia.
Ak záujemca spĺňa podmienky na dávku v hmotnej núdzi, môže ju dostať preddavkovo. Ak je jeho podpora v nezamestnanosti prinízka, tiež má nárok na dávku v hmotnej núdzi. „Po predložení rozhodnutia o priznaní dávky v nezamestnanosti úrad rozhodne o dávke v hmotnej núdzi ešte raz s ohľadom na výšku dávky nezamestnanosti,“ vysvetľuje Zeman.
Úrad práce rozhodne o priznaní dávky v hmotnej núdzi do 30 dní od podania žiadosti.
Garančný fond pomôže, ak firma vyhlási konkurz Pre skupinu ľudí, ktorí sa ocitnú medzi nezamestnanými po tom, čo ich zamestnávateľ skončil v konkurze, je šanca získať nevyplatené odstupné alebo posledné výplaty aj z garančného fondu. Do garančného fondu v Sociálnej poisťovni prispieva firma za každého zamestnanca mesačne 0,25 percenta z vymeriavacieho základu.
Aby človek požiadal o peniaze z fondu, potrebuje potvrdenie od konkurzného správcu. „Stretávame sa s prípadmi, že sa na nás obrátia ľudia s touto požiadavkou. Ale skôr je to v prípade, keď bývalých zamestnancov zastupuje spoločný advokát či odborári, ktorí za nich tieto požiadavky vybavujú,“ povedal konkurzný správca Jozef Oravec.
Zvyčajne podľa neho aj dôjde k vyplateniu peňazí z garančného fondu, ale administratívne zaťaženie pre ľudí je podľa neho veľkou bariérou.
Hovorí, že žiadosť o peniaze si musia podať zamestnanci. Správca voči nim nemá žiadne povinnosti. „Sociálna poisťovňa si zvyčajne takto vyplatené peniaze ešte prihlási do konkurzu,“ povedal.
Šéf odborov v detvianskych strojárňach Stanislav Ľupták hovorí, že podľa jeho skúseností stihla pobočka Sociálnej poisťovne vyplatiť peniaze z garančného fondu aj do troch týždňov.
Pohľadávky stúpajú Z garančného fondu môžu zamestnancom vyplatiť maximálne trojnásobok priemernej mzdy. Zvyšok si musia prihlásiť do konkurzu a získanie peňazí môže trvať aj roky.
Pred vypuknutím krízy vyplatili z garančného fondu vyše 2000 neuspokojených zamestnancov. Vlani z neho získalo peniaze už vyše 4000 ľudí zo 62 firiem a tento rok 7724 zamestnancov zo 122 firiem.
„Najvyšší počet dávok garančného poistenia vyplácala pobočka Bratislava,“ povedal Višváder.
Ako SMER-SD plní sľub zaviesť adresnosť v dávkach v hmotnej núdzi
Čo sľúbili: SMER zabezpečí odovzdanie kompetencií na úseku hmotnej núdze obciam (ako prenesený výkon štátnej správy), pričom obmedzí plošné vyplácanie dávky v hmotnej núdzi a zavedie adresnú a bezhotovostnú pomoc.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Adresné vyplácanie dávok v hmotnej núdzi zefektívni sociálny systém, zabezpečí, že pomoc sa dostane k tým, ktorí ju naozaj potrebujú.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vyššia adresnosť dávok v hmotnej núdzi nebola zavedená, nedošlo ani k sľubovanému prenosu kompetencií na obce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Autor: Marcela Glevická
