BRATISLAVA. Slovensko je povinné aj z ústavy chrániť životné prostredie. Keď však príde na legislatívu, nastáva konflikt.
Viete čo patrí na skládku a čo do kontajnera?
Zákon o obaloch, ktorý včera schválila vláda, sa okrem nej zrejme nepáči nikomu - ani firmám, ani ochranárom. A každému z inej príčiny. Podnikateľom zvyšuje náklady, z pohľadu ochrancov prírody je zas ďalším ústupkom obalovému priemyslu.
Čo prinesie nový zákon o obaloch Definovanie pojmov obal, zálohovaný obal, oprávnená organizácia (je to obchodná organizácia založená povinnými osobami, ktorá zabezpečuje odber obalov, ktoré sa dajú opakovane použiť. Robí to bez nároku na odplatu, je povinná zabezpečiť zber odpadov z obalov, minimálne 30 percent z obalov uvedených na trh) a povinná osoba (firmy, ktoré používajú obaly na balenie alebo plnia výrobky do obalov či uvádzajú na trh výrobky v obaloch). Zavedenie prevencie – povinná osoba musí vypracovať program prevencie na 4 roky, musia v ňom byť ciele, opatrenia na ich dosiahnutie a spôsob kontroly. Uvádza požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov. Registráciu povinných osôb a oprávnených organizácií. Evidenciu obalov a odpadov z obalov. Zdroj: Návrh zákona o obaloch
Napríklad ochranári kritizujú, že ministerstvo nerieši situáciu s PET fľašami. Riešením by podľa nich bolo zavedenie zálohového systému zberu týchto plastových fliaš. Ten funguje v zahraničí a je tam aj omnoho účinnejší ako separovaný zber.
„Ministerstvo životného prostredia dlho rozpráva o tom, že ho chce zaviesť, ale vždy ustúpilo priemyselnej loby. Pre ňu je zálohovanie zvýšená záťaž, z ktorej priamo nemá zisk," povedal Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme, ktoré spolu s Greenpeace a Občianskym združením Tatry ostro kritizujú prijatú novelu.
Problém vidia aj firmy Aj keď ochranári tvrdia, že ministerstvo vychádza v ústrety obalovému priemyslu, ten s novelou tiež nie je spokojný.
Firmy jej vyčítajú hroziace zvýšené výdavky. „Pre výrobcov obalov sa podmienky nemenia. Naopak, dovozcom sa rozpočty zaťažia 100-percentnými poplatkami do Recyklačného fondu za dovezené prázdne obaly," tvrdí Katarína Kretterová, PR manažérka oprávnenej organizácie Envi-Pak.
Novelu zákona kritizujú aj obchodníci. Podľa podpredsedu reťazca COOP Jednota Martina Katriaka im prekáža najmä to, že predajcovia majú platiť poplatky za svojich dodávateľov, ktorí nie sú registrovaní ako platcovia do Recyklačného fondu.
Katriak tvrdí, že z približne 9000 dodávateľov potravín na slovenskom trhu je registrových do fondu asi len tretina. Zástupcovia spotrebných družstiev by privítali, aby bolo napríklad neplatenie poplatkov do fondu dodávateľmi postavené na úroveň neplatenia daní, a tak aj postihované.
S návrhom zákona nesúhlasia ani zamestnávatelia. Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že zákon bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Zložitá byrokracia Firmám v novele prekáža aj evidencia obalov a odpadov z nich. To je novinka. Podľa viacerých je príliš zložitá.
„Evidenciu považujeme za zbytočne zaťažujúcu podnikateľov uvádzajúcich výrobky v obaloch a nevidíme v nej žiadny prínos," povedala Kretterová z Envi-Paku.
Podobný názor má aj Miroslav Jurkovič zo Slicpenu-u, združenia firiem, ktoré sa zaoberajú obalmi. „Zákon o obaloch sprísňuje a rozširuje evidenciu. Tá bude pre firmy komplikovanejšia a časovo náročnejšia ako súčasná. Jej zmysel zostáva otázny," povedal.
Ako vláda plní sľub zlepšiť podmienky pre podnikanie
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
