BRATISLAVA. Hodinové náklady firiem na prácu na Slovensku rastú pomalšie, ako je priemer Európskej únie. Zjednodušene pritom platí, že čím sú nižšie náklady na prácu, tým je lepšia konkurencieschopnosť krajiny.
V predposlednom štvrťroku tohto roka vzrástli podľa Eurostatu medziročne náklady firiem na prácu v Európskej únii o 6,4 percenta. Rýchlejšie ako je priemer únie rástli náklady na prácu napríklad v Rumunsku a Bulharsku, ale aj v Českej republike. Na Slovensku zdražela práca medziročne o 1,9 percenta, čo je pätnásty najrýchlejší rast v 27člennej Európskej únii.
Podľa Eurostatu v únii najvýraznejšie rástli v treťom štvrťroku hodinové náklady práce v priemysle, stavebníctve a službách.
Maďari sú pomalší
Analytik Volksbank Vladimír Vaňo pripomenul, že ešte v prvom štvrťroku tohto roka bolo Slovensko v tempe rastu nákladov práce vysoko nad vtedajším priemerom eurozóny, v druhom štvrťroku sa zosunulo pod priemer únie. „Rast slovenských hodinových nákladov práce bol nižší ako priemer krajín eurozóny, no zároveň rýchlejší ako vo Veľkej Británii, Maďarsku, Francúzsku či v pobaltských republikách," povedal.
V treťom štvrťroku okrem rastu nákladov zamestnávateľov rástli pomalšie aj priemerné nominálne mzdy.
Spomalenie medziročnej dynamiky miezd aj nákladov práce zodpovedá podľa Vaňa zhoršeniu hospodárskej situácie, ktorá obmedzuje ochotu a schopnosť firiem plošne zvyšovať mzdy. Hodinové náklady práce sú len výsledkom toho, ako sa na trhu práce mení cena práce, štruktúra zamestnanosti a využitie existujúcich kapacít.
Sú celkovými nákladmi, ktoré majú firmy so zamestnávaním ľudí, vydelené počtom odpracovaných hodín.
„Za rozdielnou dynamikou vo vývoji hodinových nákladov môže byť rozdielny vývoj miezd, ale aj rozdielny vývoj v počte odpracovaných hodín," povedal Vaňo. Rozdielny slovenský výsledok oproti priemeru únie môže byť spôsobený napríklad tým, že niektoré firmy u nás radšej skrátili pracovný týždeň, ako by prepúšťali.
V skúmanej štatistickej vzorke tak zostalo viac ľudí s nízkymi platmi, keďže skracovanie pracovného týždňa sa týkalo najmä zamestnancov s nižšími platmi. To u nás spomalilo štatistický rast miezd aj nákladov práce.
Na Západe zostane viac
Poradenská spoločnosť PricewaterhouseCoopers vypočítala index návratnosti investícií do ľudského kapitálu, ktorý hovorí o tom, koľko peňazí sa vráti firme, ak investuje do zamestnanca jedno euro.
„Výsledok ovplyvňujú náklady, počet zamestnancov a náklady na odmeňovanie a benefity. Jeho úroveň sa preto v jednotlivých sektoroch a aj regiónoch líši," povedala Tatiana Sýkorová z PricewaterhouseCoopers. Na Slovensku je najvyššia návratnosť v energetickom priemysle, kde je úroveň indexu až 5, najnižšia je vo výrobe.
Za vlaňajšok vyšiel index na Slovensku 1,17. Lepšiu produktivitu mali v Česku, kde bola hodnota indexu 1,26, alebo v Poľsku, kde sa z každého investovaného eura vrátilo firme od jedného zamestnanca 1,63 eura. „Keďže v kríze nastal všeobecný pokles, predpokladáme, že sa to odrazí aj miernym poklesom indexu návratnosti," povedala Sýkorová. V priemere získavajú firmy z jedného eura investovaného do človeka viac v strednej a východnej Európe ako v západnej Európe.
„Samozrejme, neznamená to, že východná Európa má produktívnejších zamestnancov ako západná. Rozdiel môže byť skôr spôsobený vyššími mzdami zamestnancov v západnej Európe," dodala Sýkorová.
Priemerná ročná mzda v západnej Európe bola 39 889 eur, vo východnej Európe len 9358 eur.
