BRATISLAVA. Napriek pozitívnemu faktu, že vláda v súlade s odporúčaniami Európskej komisie (EK) obnovuje konsolidáciu verejných financií pri prvých náznakoch ekonomického oživenia, Národná banka Slovenska (NBS) vidí v nastavenej fiškálnej stratégii viaceré riziká.
Podľa oficiálneho plánu by mal deficit už od budúceho roka postupne klesať z tohtoročných 6,3 % na požadované 3 % v roku 2012.
"Okrem neistoty rýchlosti a rozsahu oživenia slovenskej ekonomiky, čo vytvára potrebu vytvoriť určitú rezervu v oblasti výdavkov, hlavným rizikom je absencia aktívnych opatrení fiškálnej politiky na výdavkovej strane, smerujúcich k ozdraveniu verejných financií," upozorňuje centrálna banka v stanovisku k rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktoré zverejnila v aktuálnom vydaní odborného časopisu Biatec.
Možno čakať kritiku
Plánovaná konsolidácia je totiž založená len na prirodzenom raste príjmov a zvyšovaní hrubého domáceho produktu (HDP) ako bázy na výpočet podielového ukazovateľa deficitu.
"Už v súčasnosti možno očakávať zo strany európskych inštitúcií kritiku, že Slovensko nezaviedlo záväzné limity pre verejné výdavky, dlhodobo odporúčané ako efektívny nástroj na udržanie fiškálnej disciplíny v období nečakaného výpadku príjmov. S takýmto opatrením však rozpočet nepočíta," pokračuje vo svojej analýze NBS.
Za zraniteľné miesto schváleného rozpočtu je možné podľa centrálnej banky považovať aj financovanie výdavkov prostredníctvom ambiciózne nastaveného čerpania eurofondov. Slovenská republika totiž aj v minulosti preukázala len limitovanú absorpčnú schopnosť zdrojov z EÚ.
"Bez aktívnejšej podpory čerpania, ktorá však v rozpočte nie je rozpracovaná, je obtiažne očakávať výraznejšiu akceleráciu zdrojov," domnieva sa NBS.
Národná banka na jednej strane oceňuje úspory výdavkov v rámci niektorých kapitol v celkovej sume viac ako 700 miliónov eur, zároveň však upozorňuje, že úspory rozpočtových výdavkov by mali byť sústredené predovšetkým v rámci kapitol s nižším príspevkom k tvorbe potenciálu ekonomiky a mali by byť uskutočňované udržateľným spôsobom, prostredníctvom primeraných štrukturálnych opatrení a reforiem.
"V prípade, že v rámci výdavkovej politiky prevládnu tendencie udržiavať vysoký podiel obligatórnych výdavkov pri poklese kapitálových investícií, vytvárajú sa riziká pre zachovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií," konštatuje NBS.
Rizikový rast dlhu
Rizikom pre slovenské verejné financie môže byť aj očakávaný rast verejného dlhu, keďže potreba jeho prefinancovania pri raste zadlženia vlád v celoeurópskom meradle môže vytláčať súkromné investície a pri rastúcich úrokových sadzbách predstavovať ďalšie tlaky na výdavky rozpočtu.
Centrálna banka upozorňuje, že medzi rokmi 2008 a 2012 sa zadlženosť verejného sektora SR zvýši o 14,5 percentuálneho bodu alebo 14,7 miliardy eur na 42,2 % HDP.
"Ak pri úvahách o nastavení fiškálnej politiky vezmeme do úvahy aj problém dlhodobej udržateľnosti, simulácie odhalia, že už úroveň verejného dlhu na úrovni 40 % HDP môže byť príliš vysoká," upozorňuje centrálna banka.
Za riziko vývoja verejných financií NBS považuje tiež to, že sa vláda v horizonte najbližších troch rokov nepripravuje aktívnejšie na riešenie problému starnutia obyvateľstva.
V roku 2010 sa totiž vyčerpá zostatok prostriedkov získaných z privatizácie, určených na krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne (SP) v súvislosti so zavedením druhého dôchodkového piliera a tento výpadok bude potrebné financovať priamymi transfermi zo štátneho rozpočtu. V dôsledku ekonomickej krízy bolo navyše hospodárenie SP výrazne ovplyvnené výpadkom príjmov, čím sa dostal do nepriaznivej situácie priebežný dôchodkový systém.
"Bolo by preto potrebné venovať sa otázke dlhodobej udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia, čo bolo rovnako súčasťou odporúčaní Európskej komisie pri hodnotení Programu stability SR na roky 2008 až 2012," dodáva centrálna banka.
