1. Firmy strácali zákazky a prepúšťali BRATISLAVA. Slovensko minulý rok pocítilo, že ekonomika môže aj prudko padať, nie len rekordne rásť. Tento rok sa očakáva jej pokles o vyše päť percent.
Zahraničné trhy, na ktoré je Slovensko odkázané, zasiahla na prelome rokov druhá vlna krízy. Kým prvá udrela najmä na banky, ktoré pred krachom zachránili masívne vládne pôžičky, druhá zasiahla reálnu ekonomiku.
Ľudia aj firmy vo vyspelých štátoch začali viac šetriť a menej kupovať, slovenské firmy tak stratili veľké zákazky.
Priemysel sa u nás prepadol o vyše 20 percent, automobilky až o 50 percent. Firmy začali znižovať platy, nevyplácali odmeny, hromadne prepúšťali. Za rok prišlo u nás o prácu vyše stotisíc ľudí a nezamestnanosť sa zvýšila z 8 na 12,5 percenta. Bez práce je 340-tisíc ľudí.
Vlády po celom svete vracali do ekonomík miliardy dolárov a eur. ‚Balíčkománii' podľahla aj slovenská vláda: znížila dane slabo zarábajúcim, firmám začala preplácať odvody za zamestnancov, ak ich neprepustia.
Najviditeľnejšie sa kríza prejavila na verejných financiách, ktoré tento rok prišli o vyše dve a pol miliardy eur z daní a odvodov. Verejný rozpočet by mal mať schodok 6,3 percenta HDP, čo je mierne nad štyri miliardy eur.
2. Štát môže zoštátňovať Čo je v zákone Štát môže za strategický označiť podnik v konkurze, ktorý má viac ako 500 zamestnancov alebo významným spôsobom dodáva energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu alebo prevádzkuje vodné dielo, verejnú čistiareň odpadových vôd, verejnú kanalizáciu, alebo verejný vodovod. Strategický význam firmy schvaľuje vláda. Štát má na majetok podniku v konkurze predkupné právo, cena sa určí v ponukovom konaní. Ak ponuku nik nedá, cenu určí znalec. Konkurzný správca musí zabezpečiť prevádzku a zabrániť neodôvodnenému hromadnému prepúšťaniu. Ak štát ovládne podnik a oddlží ho, môže ho predať.
BRATISLAVA. Zákonom o strategických podnikoch si vláda pripravila možnosť znárodňovať a opäť privatizovať súkromné firmy v konkurze. Vláda, parlament aj prezident schválili zákon napriek ostrej kritike právnikov, konkurzných správcov, zamestnaneckých združení a obchodných komôr. "Ide o zlé znamenie všetkým investorom," komentoval návrh hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej komory Markus Halt.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek tvrdí, že ide o protikrízové opatrenie, a preto má aj obmedzenú platnosť do roku 2010. Ako prvé chce ‚zachrániť' Novácke chemické závody, ktoré sa dostali do konkurzu aj pre pokutu od Európskej komisie za kartelovú dohodu.
3. Emisný škandál trvá už rok BRATISLAVA. Na jar sa ukázalo, že Slovensko prišlo približne o 75 miliónov eur pri predaji 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group z USA. Vláda predala tonu emisií po 5,05 eura za tonu s možným eurovým bonusom, pričom Česi predávali za viac ako 10 eur a Maďari približne za 13 eur.
Premiér Robert Fico nevýhodný obchod napriek dôkazom niekoľko mesiacov obhajoval. O kreslo prišli dvaja ministri životného prostredia za SNS Ján Chrbet a Viliam Turský, nie však pre zmluvu samotnú, ale preto, že Fico nechcel mať vo vláde šašov, ako sa vyjadril o Chrbetovi. Ten podľa svojich slov dohodol s Interblue, že zmluva sa zruší, ale Fico mu nedal šancu. Pre Slovensko nevýhodná zmluva tak stále platí.
Stĺpček Ivana Štulajtera: Skokom
Tento rok to bola jazda na riadne divokej dráhe. Zavedenie eura a do toho plynová kríza, hospodárska kríza, prudký nárast nezamestnanosti. Potom šrotovné, bankroty firiem, zosypané verejné financie.
Krížom-krážom hromady noviel zákonov. A, samozrejme, zlodejské tendre. Mýtny, emisný, nástenkový, popolčekový. A tiež tie skúšobné „rodinné" sociálne podniky, kde sa plytvá miliónmi.
Ešteže ceny driemali a spolu s nimi aj odbojné nálady ulice. A práve ten pokoj ulice je svojím spôsobom úchvatný. Aj vďaka nemu existujú na Slovensku podmienky na takpovediac skokový vývoj po období zaostávania.
Pod touto vládou sa dal znova do pohybu pozvoľný úpadok v mnohých smeroch. Vyhliadky jednotlivcov aj spoločnosti do budúcnosti sa zhoršujú: školstvo, justícia, zdravotníctvo, podnikateľské prostredie, politická kultúra, ľudské práva.
Posledných 20 rokov to tu funguje tak, že v určitej chvíli sa v spoločnosti naakumuluje dostatok energie na zmenu. Ľudia, čo chápu, potom radikálne reformy vydržia, a tí, ktorým ich zmysel uniká, skôr apaticky zachovávajú pokoj.
Teraz je tu však zas nová situácia. Niet už žiadneho mesiáša. Došli. Posledným bol Robert Fico. A niet už ani žiadnej politickej sily, ktorá by vás chytila za srdce bez toho, aby sa to nepriečilo rozumu. Kam sa stadiaľto dá skočiť?
SNS prišla o ministerstvo bez náhrady. Zastupujúci minister Dušan Čaplovič odvolal viacerých ľudí zamotaných do emisnej kauzy. Majitelia Interblue Group stále nie sú odhalení, nitky však vedú na Slovensko. Webovú stránku firmy mal podľa zdrojového kódu vytvoriť slovenský študent. Majitelia Interblue nechcú uznať vládny program zatepľovania za regulárny zelený projekt, a preto bonus vo výške 15 miliónov eur odmietajú vyplatiť.
4. Plynová kríza nás poučila
BRATISLAVA. Začiatkom roka Slovensko, ale aj okolité krajiny, doplatilo na spor Ukrajiny a Ruska. Moskva 6. januára zastavila dodávky plynu cez plynovod Družba.
Plynová kríza trvala do 20. januára. Veľké podniky museli zastaviť výrobu. Premiér Fico hrozil, že ak sa dodávky včas neobnovia, spustí opäť Jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Domácnosti a školy na Slovensku nezostali od plynu odpojené, ako sa to stalo na Balkáne.
SPP dokázal za pomerne krátky čas spustiť reverzný tok plynu z Česka. Slovensko čerpalo aj plyn od zahraničných spoločností, ktoré si ho uložili v zásobníkoch na našom území. Po skončení krízy vláda urýchlene prijala zmeny zákona o energetike. Zahraničné spoločnosti musia po novom strpieť, ak sa v čase krízy ich plyn v našich zásobníkoch využije na domácu spotrebu.
5. Mýtny tender rieši Brusel BRATISLAVA. Aj keď sa pôvodne malo elektronické mýto vyberať od áut nad 3,5 tony už prvého januára 2009, celý tento rok prebiehali len prípravy naň. Mýtny tender si medzičasom vzala na mušku Európska komisia.
Podozrieva štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť, že v súťaži nadŕžala víťazovi. Spoločnosť SkyToll sa totiž stala prevádzkovateľom mýta s najdrahšou ponukou - 852 miliónov eur, všetky lacnejšie ponuky štát vyradil. Do mýta oficiálne vstúpila aj finančná skupina J&T. Koncom roka SkyToll zistil, že prístroje na meranie prejdenej vzdialenosti ho budú stáť viac.
Štát preto pripravil zákony tak, aby mohol vyberať extra poplatky. Po tlaku médií minister dopravy Vážny sľúbil, že poplatky budú nulové, ale ponechal ich vo vyhláške. Po zmenách na poslednú chvíľu ostalo dopravcom len pár týždňov na registráciu do mýtneho systému.
6. Autá išli do šrotu po tisícoch BRATISLAVA. Od marca dávali ľudia na Slovensku pre príspevok od štátu zničiť tisíce starších, často zachovaných automobilov. Vláda rozhodla, že každý, kto nechá zošrotovať svoje 10- a viacročné auto, dostane dotáciu 1000 až 2000 eur na nové.
Pred šrotoviskami sa vzápätí tvorili kolóny áut. Tridsaťtrimiliónová dotácia, ktorú vláda na šrotovné vyčlenila, sa minula za 16 dní. Začiatkom apríla vláda uvoľnila ďalších 22 miliónov eur. Minuli sa po dvoch týždňoch.
Šrotovné v kríze platili mnohé vlády sveta. V prvých mesiacoch roka klesol predaj áut o 40 percent.
Odborníci upozorňovali, že naše šrotovné dosahy krízy nezmierni. Z áut, ktoré sa na Slovensku vyrobia, sa tu predajú necelé dve percentá. Automobilkám krátkodobo pomohlo skôr šrotovné vo veľkých ekonomikách, ako sú Nemecko s päťmiliardovým balíkom dotácií.
7. Druhý pilier vláde odolával BRATISLAVA. Premiér Fico nezabudol na svoj boj proti druhému dôchodkovému pilieru ani v čase hospodárskej krízy. Navonok ho trápili straty peňazí z osobných účtov dôchodkových investorov, preto zobral dôchodkovým správcovským spoločnostiam časť fixných poplatkov. Presadil aj to, že ak nebudú zhodnocovať úspory ľudí, budú im doplácať zo svojho majetku.
Skutočným problémom bol výpadok príjmov Sociálnej poisťovne. Vláda si v štátnom rozpočte naplánovala, že z druhého piliera po jeho opätovnom otvorení do 30. júna odíde 150-tisíc sporiteľov, ale odišlo niečo vyše 65-tisíc.
Zmenou pravidiel vláda docielila len to, že dôchodkové fondy z portfólií vyradili akcie. Fico zareagoval tak, že spoločnosti majú zhodnocovať dôchodkové úspory aspoň na úrovni valorizácie penzií v prvom pilieri. Ako na to, mal do konca roka vymyslieť minister financií.
8. Euro ceny nezvýšilo BRATISLAVA. Slovensko je od januára 2009 šestnástym členom eurozóny. Koruny sa na eurá prepočítali pri oficiálnom kurze 30,126 koruny za euro.
Obavy, že nová mena prinesie vyššie ceny, sa nepotvrdili, najmä pre hospodársku recesiu. Ceny v októbri boli podľa Eurostatu dokonca po prvýkrát v priemere o desatinu percenta nižšie ako pred rokom.
Premiér Fico obchodníkom niekoľkokrát hrozil cenovými kontrolami či sankciami, ak by sa preukázalo, že spoločnú európsku menu využili na zdraženie. Preto radšej ceny zvýšili ešte pred zavedením eura.
Silné euro spočiatku spôsobilo, že ľudia chodili na nákupy k lacnejším susedom. Prestali, keď sa začali posilňovať aj okolité meny. Silné euro narobilo problémy aj našim exportérom a prehĺbilo hospodársky pád.
Niekoľko prieskumov verejnej mienky potvrdilo, že občania prijali euro bez problémov, hoci mnohí stále prepočítavajú ceny na koruny.
9. Kríza zrazila ceny bytov BRATISLAVA. Ceny nehnuteľností na bývanie v roku 2009 neustále klesali. Pokles od jesene 2008 nespôsobila len kríza, ale aj prehnané očakávania predávajúcich, navnadených predchádzajúcim boomom.
Na konci tretieho štvrťroka ľudia mohli podľa štatistík centrálnej banky nakupovať byty v priemere o 246 eur za štvorcový meter lacnejšie ako pred rokom. Na jeseň sa pokles spomalil, no štatistiky môžu zmeniť koncoročné výpredaje dokončených bytov. Realitná kríza obišla pozemky na dobrých miestach a s dostupnou infraštruktúrou pre individuálnu bytovú výstavbu.
Definitívne skončili stopercentné hypotéky a banky prakticky stopli úvery pre developerov. Mnohé projekty, kde sa nepodarilo získať predbežné zmluvy na potrebnú časť priestorov, zostali bez peňazí. Na nedostatok peňazí na bytovú výstavbu, nové administratívne a obchodné centrá, logistické a priemyselné areály na jeseň začali doplácať stavbári. Koncom roka analytici začínajú hovoriť, že trh sa na budúci rok upokojí.
10. SkyEurope dolietal BRATISLAVA. V posledný augustový deň po takmer deviatich rokoch skrachovala letecká spoločnosť SkyEurope Airlines. Bankrotu predchádzala neúspešná reštrukturalizácia. Firma koncom júla našla investora, ktorý by do nej vložil 16,5 milióna eur. Získala tiež prísľub na ďalší päťmiliónový preklenovací úver. Dohody sa však nenaplnili.
Aerolínie podľa poslednej výročnej správy zanechali 190-miliónovú stratu, štvormiliónový dlh v Sociálnej poisťovni a menšie dlhy v zdravotných poisťovniach a tisícky sklamaných klientov. Za nevyplatené mzdy je trestne stíhaný neznámy člen manažmentu SkyEurope Airlines.
Prepravca mal dvoch konkurzných správcov. Prvý Emil Čerevka sa vzdal funkcie pre zdravotné problémy, dnes riadi konkurz Ľubomír Bugáň.
Zomreli v roku 2009
Jegor Gajdar (53) - 16. decembra
Ruský ekonóm, politik a jeden z hlavných architektov trhových reforiem v postsovietskom Rusku, zomrel v dôsledku uvoľnenia krvnej zrazeniny. Bol spolu s Anatolijom Čubajsom a Borisom Nemcovom jedným z mladých reformistov, ktorými sa začiatkom 90. rokov obklopil ruský prezident Boris Jeľcin. V druhom polroku 1992 bol úradujúcim premiérom, parlament ho však odmietol potvrdiť vo funkcii a nahradil ho Viktor Černomyrdin. Po odchode z politiky si Gajdar udržal značný vplyv v zákulisí, keď neoficiálne radil exprezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Paul Samuelson (94) - 13. decembra
Jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia a nositeľ Nobelovej ceny zomrel vo svojom dome v americkom Belmonte. Odborníci ho označujú za otca modernej ekonómie. Prispel k rozvoju teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy a teórie spotreby. Bol aj poradcom americkej vlády a konzultantom v tíme senátora a neskôr prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho.
Peter Masár - 30. júna
Bývalý prezident Slovenského živnostenského zväzu zomrel po zákernej chorobe. Pôsobil aj na poste podpredsedu výkonného výboru Cechu Taxi Bratislava, bol viceprezidentom a členom Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a členom Hospodárskej a sociálnej rady SR.
Šabtaj Kalmanovič (62) - 2. novembra
Podnikateľa a vlastníka najúspešnejšieho európskeho klubu basketbalistiek - Spartak Moskovská oblasť - zavraždili neďaleko úradu ruského premiéra Vladimira Putina. Neznámi vrahovia ho 20 výstrelmi z automatickej zbrane rozstrieľali v jeho aute.
Otto Lambsdorff (82) - 5. decembra
Čestný predseda nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a bývalý spolkový minister hospodárstva Otto Lambsdorff zomrel v Bonne. Na čele FDP stál v rokoch 1988 až 1993, spolkovým ministrom hospodárstva a práce bol v rokoch 1977 až 1984.
