Vláde euro pomohlo tým, že klesli náklady na štátny dlh. Smutní však boli ľudia, ktorí prišli o prácu. Mnohým firmám silné euro predražilo produkciu v zahraničí a spolu s krízou bolo jednou z príčin nárastu nezamestnanosti.
BRATISLAVA. Euro malo priniesť ekonomike a ľuďom viac plusov ako mínusov. Tento rok sa to nestihlo potvrdiť. Potrvá dlhšie, kým výhody prevážia nevýhody.
Euro tieni výhľad na to, čo robia politici s krajinou, myslí si Ivan Štulajter
Výhodám by pomáhala šetrná politika vlády a zlepšovanie podnikateľského prostredia, to u nás tento rok chýbalo. Výhody sčasti potlačila aj kríza, ktorú by Slovensko podľa niektorých ekonómov ľahšie znášalo s korunou ako s eurom.
Zdraželi sme
„Najsilnejšia celosvetová kríza za posledných 60 rokov je extrémnou situáciou. V nej zrejme negatíva eura prevýšili pozitíva. Nutne to však nemusí platiť v dlhodobejšom horizonte," myslí si hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Výhody eura
Lacné nákupy v zahraničí a pokles cien, najmä tovarov každodennej spotreby.
Tlmenie inflačných tlakov.
Zníženie nákladov na štátny dlh.
Pokles transakčných nákladov pri prevode mien.
Nevýhody eura
Naši vývozcovia pre silné euro nemohli profitovať z poklesu domácej meny, ako napríklad v Česku, Maďarsku či Poľsku. Stali sa tak menej konkurencieschopnými v zahraničí, najmä oproti maďarským a poľským vývozcom.
Pokles zisku obchodníkov a bánk.
Slovensku chýbalo to, o čo sa v najťažších mesiacoch krízy, keď firmy húfne prichádzali o zákazky, mohli oprieť naši susedia z V4: o oslabenie národných mien. Umožnilo im to predávať výrobky v zahraničí lacnejšie, čo zmiernilo dosah hospodárskej krízy a spomalilo nárast nezamestnanosti.
My sme výhody zo slabšej meny pocítiť nemohli, keďže v januári sme pri relatívne silnom kurze korunu opustili. Tým, že sa prepadli okolité meny, euro predražilo našu pracovnú silu i výrobky. Cenovo sme sa tak v zahraničí stali menej atraktívni, ako napríklad Poliaci či Maďari.
„Silné euro spravilo naše produkty a pracovnú silu drahšími a v medzinárodnom porovnaní menej konkurencieschopnými," povedal ekonóm inštitútu Iness Juraj Karpiš.
Kým napríklad v Poľsku sa za uplynulých 12 mesiacov zvýšila nezamestnanosť pre krízu o 1,6 percenta, u nás to bolo až o 3,3 percenta.
„Krízou ovplyvnený vývoj ekonomík okolitých štátov a ich mien a to, že nemôžeme riadiť spoločnú menu tak, aby to plne zohľadňovalo situáciu u nás, malo negatívny dosah na celú našu ekonomiku," povedal analytik Patria Finance Miroslav Horváth. Na seriózne hodnotenie výhod a nevýhod eura je však podľa neho ešte priskoro.
Ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo poukazuje na situáciu z uplynulých mesiacov, keď sa okolité meny znovu začali posilňovať. Ak by v tom pokračovali aj na budúci rok, z tohtoročnej eurovej nevýhody sa môže stať výhoda: naše výrobky by sa stali lacnejšie a rovnako aj pracovná sila.
Spotrebitelia sa tešili
To, čo firmám vlani robilo problémy, prinášalo prospech ľuďom. Prepady okolitých mien spôsobili, že tovary v zahraničí pre ľudí zo Slovenska zlacneli v niektorých prípadoch aj o desiatky percent. Rozbehla sa takzvaná nákupná turistika. Ľudia chodili húfne nakupovať do Maďarska, Rakúska, Česka aj Poľska. Oplatilo sa ísť najmä po potraviny, pohonné látky a drogériu. Štátny rozpočet v tom období prišiel o desiatky miliónov eur z DPH.
To, čo ušetrili ľudia, stratili aj obchodníci, ktorým pre nákupnú turistiku klesli tržby. „Spotrebitelia sa správali ako každý iný subjekt v ekonomike a hľadali čo najlepší pomer medzi prínosmi a nákladmi," komentuje nákupnú turistiku Horváth. V snahe udržať si zákazníkov, museli obchody u nás výrazne zlacnieť svoje tovary.
Silné euro vlani ľuďom pomohlo aj v tom, že tlmilo rast cien dovážaných tovarov a brzdilo tak nárast inflácie. Vláde zas členstvo v eurozóne znížilo náklady na štátny dlh. Firmám, ktoré vyvážajú do eurozóny, a tých je u nás väčšina, vlani pre euro odpadli transakčné náklady na prevod korún na euro a naopak. Prijatím eura už takéto zmenárenské obchody robiť nemuseli. To však na druhej strane výrazne znížilo príjmy bánk z devízových operácií.
Dlhodobým prínosom eura pre firmy je okrem nižších transakčných nákladov aj menová stabilita. Keďže používame rovnakú menu ako väčšina našich obchodných partnerov v zahraničí, nemusíme sa obávať turbulencií na devízových trhoch. Môže to k nám lákať nové investície a zvýšiť zamestnanosť.
Naznačil to už aj Volkswagen, keď k nám presunul výrobu malého auta UP!, ktorú pôvodne plánoval v Česku. Ďalšou z výhod eura boli minulý rok nízke úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, ktoré už platia aj pre Slovensko.
Guvernér Národnej banky Ivan Šramko však nedávno upozornil, že euro nie je všeliek: „Nerieši všetky ekonomické problémy. Pre naplnenie dlhodobého potenciálu zavedenia eura bude kľúčové správne nastavenie ďalšej hospodárskej politiky." To pre vládu znamená: robiť reformy, zlepšovať podnikateľské prostredie a viac šetriť v rozpočte.
Ako vláda plní sľub prijať Euro v roku 2009
Čo sľúbili: Lebo sme prijali jasný záväzok, ten záväzok je nespochybniteľný, že vláda sa bude správať tak, aby euro k 1. januáru 2009 bolo zavedené.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, TA3, V politike, 6.8.2006
Čo tiež sľúbili: (SMER mieni) odložiť zavedenie eura o dva roky až k roku 2011.
Zdroj: SME, 12.11.2005, Smer sa chystá dane zvyšovať aj znižovať
Čo si o tom myslia odborníci? Splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Prijatím eura sa posilní menová stabilita a znížia transakčné náklady na jej stráženie. Vláda sa tiež zaväzuje plniť maastrichtské kritéria, čo je zárukou makroekonomickej stability. Mali by sa tak zlepšiť podmienky pre investovanie na Slovensku.
Aká je realita? Sľub bol úplne splnený. Slovensko prešlo na euro v stanovenom termíne 1.1.2009. SMER-SD tým porušil svoj predvolebný záväzok odložiť zavedenie eura do roku 2011.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
