BRATISLAVA. Euro sa pred rokom stalo pre mnohých strašiakom. Najväčšie obavy spojené s jeho zavedením súviseli s rastom cien.
Premiér Robert Fico dokonca podnikateľov strašil trestným stíhaním. Obavy sa však potvrdili len v niektorých prípadoch a nikoho dodnes nestíhali.
Zdražovanie, ktorého sa ľudia obávali, napokon prebila kríza. Tá koncom roka dokonca priniesla defláciu, čo znamená znižovanie cien tovarov a služieb.
V budúcom roku však analytici očakávajú mierne zvýšenie cien. „Výrazné zdražovanie v prípade mnohých tovarov a služieb neočakávame aj z toho dôvodu, že ľudia budú aj naďalej prichádzať o prácu. Predpokladáme, že celoročná inflácia dosiahne v budúcom roku 2,1 percenta," povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Analytik agentúry pre prieskum obchodu Terno Ľubomír Drahovský pripomína, že obchodníci podpísali etický kódex, v ktorom sa zaviazali, že nebudú zvyšovať ceny.
Podľa niektorých pozorovateľov však obchodníci zdvihli ceny ešte v roku 2008, aby po vstupe Slovenska do eurozóny neboli na pranieri.
Strážni psi nezdražovania
Podľa Petra Mihóka, šéfa Cenovej rady, ktorá sa vytvorila na kontrolu správania sa podnikateľov, prišlo k zdražovaniam hlavne služieb. Tvrdí však, že všetci upozornení podnikatelia napravili svoje chyby.
Ceny za služby zvyšovali napríklad za prímestskú dopravu v Košiciach a Prešove. Problémy boli podľa Mihóka aj v zdražovaní vysokoškolských internátov v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove. „Išlo síce o rozdiely tri až sedem korún na jedného študenta. V globále si však prišli na slušné prilepšenie," hovorí. V oboch prípadoch napokon prevádzkovatelia ceny znížili.
Zdražovali aj mobilní operátori. Kým ešte vlani v decembri sa dal kúpiť mobilný telefón za korunu, teraz ho dostanete za euro, čo je viac ako 30 korún.
Zdraženie sa objavilo aj v niektorých automatoch s cukrovinkami. Ceny išli hore aj o viac ako 30 percent. Firma, ktorá tak spravila, sa bránila, že zvýšenie cien už plánovala skôr. Precenenie spojila s výmenou korunových cenoviek na eurá, pretože jej to ušetrilo náklady.
Ceny zvyšovali aj niektoré taxislužby či kaderníctva. Problémom niektorých obchodníkov bol zlý prepočet z korún na euro alebo zaokrúhľovanie, ktoré zákon nedovoľoval.
Čierna listina sa skončila rýchlo
Združenie slovenských spotrebiteľov a Jednota dôchodcov dokonca zaviedli takzvanú Čiernu listinu. Ocitlo sa na nej 16 podnikateľov. Josef Lounek zo združenia hovorí, že zaradenie až na dva prípady bolo opodstatnené. Od apríla na Čiernu listinu už nikto nepribudol.
Lounek si myslí, že v globálnom meradle euro neprispelo k zvyšovaniu cien. „Podnikatelia vedeli, že sú kontrolovaní, tak si netrúfli neoprávnene zvyšovať ceny."
Napriek tomu prieskumy hovoria o inom. Až 57 percent opýtaných si myslí, že ceny po jeho zavedení vzrástli. Len približne tretina uviedla, že sa nezmenili. Rovnako 57 percent respondentov uviedlo, že prijatie eura urobilo zo Slovenska drahú krajinu.
„Nech by sa dialo čokoľvek, ľudia vždy budú mať pocit, že ceny stúpajú a ich osobná kúpyschopnosť klesá. Medzi objektívnou ekonomickou realitou a jej vnímaním širokou verejnosťou málokedy platí zhoda," povedala sociologička Oľga Gyárfášová.
Po eure byty lacneli
Ľudí zneisťovalo euro aj pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľností. Na jar minulého roka, ešte pred stanovením konverzného kurzu, ceny nehnuteľností prudko rástli.
Ľudia sa takto snažili investovať svoje voľné zdroje. „S príchodom eura sa spájali silné inflačné očakávania a mnoho investorov videlo nehnuteľnosti ako protiinflačnú poistku," hovorí ekonóm Vladimír Baláž.
Prechod na euro podľa neho urýchlil nákup nehnuteľností aj u niektorých skupín obyvateľstva, ktoré to plánovali urobiť až neskôr.
Paradoxne, zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností z dôvodu očakávaného zdražovania prispel k tomu, že tieto ceny na trhu naozaj narástli.
Na pokles cien nebolo treba dlho čakať. Dopyt, ktorý bol privysoký pred zavedením eura, sa po januári 2009 výrazne znížil. „Euro v skutočnosti prinieslo pokles cien nehnuteľností," hovorí ekonóm Baláž.
