O využívaní strategických surovín nemajú rozhodovať ministerskí úradníci, tvrdí Únia miest Slovenska.
BRATISLAVA. Analýza palivovoenergetických surovín a možností ich využitia sa nepáči environmentálnym ogranizáciám ani Únii miest Slovenska.
Pobúrilo ich tiež, že ministerstvo dalo na pripomienkovanie osem pracovných dní a medzi sviatkami. Skončilo sa v utorok. Materiál bol pritom podľa vlastností word súboru vytvorený ešte 2. novembra minulého roka.
„Jediné, na čo môže byť materiál naviazaný, je, že prichádza v čase, keď sa parlament zaoberá najväčšou environmentálnou petičnou akciou v histórii s vyše stotisíc podpismi proti plánovanej ťažbe uránu," povedal riaditeľ Greenpeace Juraj Rizman.
Materiál sa totiž okrem využívania hnedého uhlia a lignitu, ropy a zemného plynu zaoberá aj citlivou ťažbou uránu.
„Ministerstvo sa pravdepodobne snaží vytvoriť kategóriu strategických surovín a podriadiť ich nejakému špeciálnemu režimu," povedal Rizman.
Nemáme kapacity na spracovanie uránu
Geológ Milan Tréger upozorňuje, že Slovensko stále nemá informácie o finančnej hodnote ložísk a tie v súčasnosti bezodplatne odovzdáva na prieskum aj finančné ocenenie zahraničným súkromným firmám. Súhlasí s argumentmi environmentálnych organizácií, že aj keď Slovensko má zásobu uránu, nedisponuje kapacitami na jeho spracovanie. Muselo by ho posielať do zahraničia.
Pripomienku s podobnými námietkami, ako majú Greenpeace či geológ, poslala ministerstvu aj Únia miest Slovenska. Primátorom prekáža, že v analýze chýba akékoľvek finančné vyčíslenie prínosov ťažby aj nákladov na následné riešenie environmentálnych škôd.
„Ťažobná spoločnosť platí štátu za vyťažené suroviny neprimerane nízke úhrady," povedal generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič. Súkromný ťažiar ich však môže predať kamkoľvek.
„Nerozumiem, prečo ekonomickú analýzu robí ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo vyhodnocovať dôsledky na životné prostredie," povedal Minarovič. Rade vlády pre verejnú správu, ktorej sú členmi, odporučia analýzu ani neprerokovať. „Je to účelový postup predkladať analýzu v takomto čase," povedal.
Hromadnú pripomienku ochranári stihli
Ministerstvo životného prostredia hovorí, že termín pripomienkového konania je v súlade s legislatívnymi pravidlami a všetky pripomienky budú vyhodnotené.
Rizman z Greenpeace povedal, že aj napriek sviatkom sa im podarilo pod hromadnú pripomienku pozbierať viac ako 1200 podpisov. Tie ministerstvu poslali a malo by sa nimi v rozporovom konaní zaoberať. „Očakávame, že ministerstvo materiál stiahne aspoň na dopracovanie," povedal ochranár.
Najväčšie známe ložisko uránu v krajine sa nachádza neďaleko Košíc v oblasti Jahodnej, ďalšie sú napríklad v Kálnici a Selci v pohorí Považského Inovca. Na Slovensku podľa ČTK skúma viacero spoločností ložiská uránu v 15 lokalitách.
Ako vláda plní sľub podporovať zdroje obnoviteľných energií
Čo sľúbili: Vláda SR pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a zvyšovanie energetickej efektívnosti a získanie podpory z fondov EÚ v týchto oblastiach.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obnoviteľné zdroje šetria životné prostredie a znižujú závislosť Slovenska od dodávok energie zo zahraničia. Pri ich podpore však treba zvážiť návratnosť investícií.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda zásadným spôsobom nezvýšila motiváciu využívať obnoviteľné zdroje energií. Výnimkou je protikrízové opatrenie z roku 2009, ktorým vyčlenila 8 mil. eur (240 mil. Sk) na podporu využitia slnečnej energie a biomasy. Ministerstvo výstavby nepodporilo stavbu veterných elektrární, ako dôvod uviedlo ich nepriaznivý vplyv na stabilitu elektrickej sústavy.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania
Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
