BRATISLAVA. Začínalo sa to falšovaním rozpočtových čísel v roku 1999, aby sa krajine podarilo zaviesť euro a zabezpečiť väčšiu ochranu pred útokmi špekulantov na menu. Vtedy Gréci dobehli Brusel, ktorý ich napokon v roku 2001 pustil do eurozóny.
Grécka lož v súčasnosti pomaly dobieha samotných Grékov. Rating sa stále viac blíži k špekulatívnemu pásmu a hrozí, že na obrovský dlh, ktorý bude v pomere k HDP tento rok najvyšší v EÚ, gréckej vláde trhy už nepožičajú peniaze. Krajina je na pokraji bankrotu.
Do toho všetkého prichádza varovanie člena výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jürgena Starka, ktorý Grékom naznačil, že za problémy si môžu sami, a preto by si ich mali aj sami vyriešiť.
„Trhy klamú samy seba, keď si myslia, že v určitom okamihu ostatné členské štáty siahnu do svojich peňaženiek, aby zachraňovali Grécko," vyhlásil pre taliansky denník Il Sole Stark.
Brutálny deficit
Situácia v Grécku sa skomplikovala vlani v decembri, keď ho ratingové agentúry potrestali za rozšafnosť jeho vlád. Hrozí totiž, že grécky rozpočet sa vláde vymkne spod kontroly. Predbežné odhady pôvodne hovorili o deficite 12,7 percenta HDP, no najnovšie informácie z Atén podľa gréckej internetovej agentúry hovoria, že by to mohlo byť až 14,5 percenta HDP.
Grécko sa pre veľké problémy so štátnym rozpočtom stalo jedinou krajinou v eurozóne, ktorá nemá „áčkový" rating. Klesajúci rating zhoršuje pomery v ekonomike a prehlbuje pokles životnej úrovne ľudí.
Trh vnímal Starkove slová skôr ako výstrahu pre Grécko a nie ako definitívne „kopačky". Nemecká kancelárka Angela Merkelová totiž minulý mesiac na adresu Atén povedala, že „ak sa niečo stane v jednej členskej krajine, dotkne sa to aj ostatných štátov. Pokiaľ máme tú istú menu, máme aj rovnakú zodpovednosť".
Situáciou v Grécku sa bude zaoberať aj mimoriadny summit EÚ na budúci mesiac. „Som presvedčený, že keby to bolo potrebné, Gréci by pomoc dostali," citovala agentúra Reuters Jacqua Caillouxa, ekonóma britskej banky Royal Bank of Scotland.
Ak by však nejaká pomoc prišla, podmienky by boli prísne a nezaobišlo by sa to bez uťahovania opaskov, myslí si ekonóm Saxo Bank Karol Piovarcsy. „Brusel musí ukázať, že nebude tolerovať nezodpovednú populistickú politiku," povedal.
Grécko nám zatiaľ nehrozí
Gréci, ktorí majú pre veľké dlhy problém požičať si peniaze, chlácholili tento týždeň trhy tým, že pomoc od únie nepotrebujú a majú plán, ako znížiť do roku 2012 deficit rozpočtu na úniou požadované tri percentá HDP.
„Nepotrebujeme pomoc zvonka," povedal premiér George Papandreou. Trhy mu zatiaľ neveria.
S rozpočtami majú pre krízy problémy takmer všetky štáty únie vrátane Slovenska. Podľa ekonómov však grécky scenár na Slovensku nehrozí. U nás je dlh v prepočte na obyvateľa približne štyritisíc eur, v Grécku je to šesťnásobne viac.
