Viedeň 19.apríla (TASR) - Pohyb vo filozofii globalizácie je jasne viditeľný. Podľa nemeckého ekonóma a politológa Elmara Altvatera v mnohých krajinách sa začína o nej uvažovať trocha inak, žiaľ, to nie je prípad USA. Hľadajú sa štrukturálne opatrenia, ktorými by sa odstránili negatívne dôsledky globalizácie.
E. Altvater v interview pre rakúsky denník Der Standard odpovedal aj na otázku, čo sa zle vyvíja v globalizácii, keď povedal: "Úplná deregulácia ničí národné finančné systémy bez toho, aby sa inštitúcie mohli prispôsobiť novým podmienkam." Okrem toho globalizácia vyhnala do výšky úroveň reálnych úrokov. V celosvetovej konkurencii pri získavaní kapitálu musia investori ponúkať zisk, ktorý v časoch nevýrazného hospodárskeho rastu nezodpovedá objektívnym možnostiam projektov. Dôsledkom toho sú obrovské krachy, v niektorých prípadoch aj celých štátov. Podľa neho je to aj súčasný osud Argentíny.
Čo treba robiť? E. Altvater sa domnieva, že treba prekonať dogmu Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá znie: Buď plné naviazanie na dolár, alebo úplná flexibilita. "V skutočnosti potrebujeme niečo medzi tým," povedal berlínsky ekonóm. "Malo by to byť čosi na spôsob manažovaného floatingu. Spoločná mena pre viaceré krajiny funguje len vtedy, ak meny, z ktorých vzišla, sú predtým oddlžené. To stojí priveľa peňazí. Potvrdzuje to aj nemecká menová únia. USA však neboli nikdy ochotné, aby čo i len cent poskytli na oddlženie krajinám Latinskej Ameriky, ktoré sa dolarizovali."
Nositeľ Nobelovej ceny James Tobin ešte na začiatku 70. rokov navrhol riešenie: Buď treba realizovať projekt nákladnej menovej integrácie alebo segmentácie. Druhá možnosť si vyžaduje nástroje, ktoré zdražujú prevody kapitálu, napríklad ide o diskutovanú Tobinovu daň. Modely sú založené na veľmi miernej daňovej sadzbe, ktorá by dosahovala pol percentuálneho bodu. E. Altvater sa však domnieva, že zdanenie by malo dosahovať okolo pol percenta.
Nesúhlasí s argumentom, že toto opatrenie by zahnalo kapitál do daňových rajov. Podľa neho kapitál smeruje len tam, kde sú dobré úroky a kde dane klesajú.
Podstatnou by však bola reforma finančných inštitúcií. Treba premyslieť predovšetkým politiku MMF, ktorý v čase finančných kríz aktivizuje verejné finančné zdroje, aby uchránil pred stratami súkromných investorov. Riešenie, ktoré nedávno navrhla vicešéfka MMF Anne Kruegerová o možnosti konkurzu krajín, by bolo vykročenie správnym smerom. V tomto prípade by totiž súkromní investori nemali len práva, ale aj záväzky.
* jns gl
