Najviac práceneschopných je u nás v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou.
BRATISLAVA. Predstieraná choroba je pohodlný spôsob, ako si zabezpečiť príjem a ochranu pred prepustením. Nie je však bez rizika. To, že sa podvody tohto druhu môžu využívať vo väčšej miere, naznačujú štatistiky. Počet ľudí vypísaných na péenke začal stúpať koncom roku 2008, teda v období, keď sa prejavila kríza. V roku 2007 maródovalo mesačne v priemere 87 402 ľudí, v roku 2008 bol priemerný mesačný počet ľudí na PN asi o desaťtisíc viac.
Príznačné je, že najviac maródujúcich ľudí mali v posledných mesiacoch minulého roka okresy Medzilaborce či Stropkov, okolo šesť percent. Najmenej chorých ľudí mal v minulom roku Bratislavský okres, necelé dve percentá. Pritom v Medzilaborciach je nezamestnanosť okolo dvadsaťpercentná a v Bratislave sa aj v kríze drží do štyroch percent.
Na péenke človek menej tratí v dôchodku
Výška dávok:
Prvé tri dni, keď je zamestnanec vypísaný, dostáva 25 percent z denného vymeriavacieho základu.
Od štvrtého dňa po 52. týždeň má nárok na 55 percent z denného vymeriavacieho základu.
Dávka v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov a jej výška je 50 percent denného vymeriavacieho základu.
Ľudia na péenke sú podľa zákona chránení pred výpoveďou takzvanou ochrannou lehotou. Zamestnanec, ktorý sa nechá vypísať, už výpoveď dostať nemôže. Ten, kto už má výpoveď podpísanú a nechá sa vypísať, si skončenie pracovného pomeru o péenku predĺži. Práceneschopnosťou človek aj menej stratí pri výpočte dôchodku ako pri poberaní dávky v nezamestnanosti.
„Počas péenky beží dôchodkové poistenie, ale neexistuje vymeriavací základ, čo dôchodok znižuje. Počas obdobia bez práce však vôbec nebeží dôchodkové poistenie," hovorí odborník na dane a odvody Jozef Mihál (SaS).
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor pripúšťa, že zvýšenie péeniek súvisí s krízou. Nie je to však jediný dôvod. Upozorňuje preto, že na péenke je človek už od chvíle, keď mu všeobecný lekár odporučí vyšetrenie u odborného lekára a pacient naň čaká. „Štatistiky tak ovplyvňujú aj čakacie lehoty na vyšetrenie," povedal Pásztor.
Podľa štatistík Sociálnej poisťovne v októbri 2008 boli ľudia chorí v priemere 36 dní, vlani až 43 dní.
Simulovanie je porušením pracovnej disciplíny
Jediný, kto môže vypísaného pacienta kontrolovať, je Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ jej môže dať len podnet. Zo štatistík poisťovne za prvý pol rok 2009 vyplýva, že z vyše 50 tisíc kontrolovaných pacientov bolo asi 500 neoprávnených, teda jedno percento. Otvára sa tak otázka, do akej miery sú kontroly účinné.
Právnici hovoria, že odhalenie fiktívnej péenky sa môže skončiť aj výpoveďou. „Porušenie liečebného režimu môže mať za následok stratu nároku na výplatu nemocenského," povedal právnik Dávid Štefanka.
Nemocenské „maródovi" nezoberú spätne, no právnik upozorňuje, že Sociálna poisťovňa mu môže dať pokutu až 16 tisíc eur.
Zákonník práce porušenie liečebného režimu považuje za porušenie pracovnej disciplíny a vtedy už péenka nechráni. „Zákaz výpovede sa totiž nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenia pracovnej disciplíny," povedala advokátka Mária Šutková.
