Za elektrinu chodia veľké nedoplatky

ZSE Distribúcia minulý rok výrazne zdvihla cenu za rezervovanú kapacitu elektriny. Doplatili na to viacerí odberatelia.

BRATISLAVA. Malý podnikateľ Miroslav Koršo prevádzkuje zmrzlinový stánok v dedine pri Bratislave. Keď dostal od Západoslovenskej energetiky vyúčtovanie za elektrinu spotrebovanú v roku 2009, vyše 200­eurový nedoplatok ho šokoval. Podnikateľ Jozef Vrábel z Bratislavy hovorí o viac ako 700­eurovom nedoplatku.

Takéto negatívne informácie dostávajú hlavne menší podnikatelia zo západného Slovenska. Nie je to preto, že by spotrebovali radikálne viac elektriny, ako si predplatili. Vysoké nedoplatky majú aj tí, ktorí mali dokonca nulovú spotrebu elektriny.

Dôvodom je, že ZSE Distribúcia viac ako desaťnásobne zdvihla ceny za položku „rezervovaná kapacita“. „V roku 2008 som zaplatil za rezervovanú kapacitu 18,15 eura (547 korún). Za rok 2009 mám zaplatiť 212,40 eura (6400 korún),“ hovorí Koršo. Platby za rezervovanú kapacitu sa pritom odvíjajú od veľkosti ističa, ktorý má podnikateľ nainštalovaný. Čím „menší“ je, tým nižšia by mala byť cena.

Koršo má zaplatiť viac ako 200 eur za 25­ampérový istič. Vrábel však za 80­ampérový istič zaplatí 571 eur. Podnikatelia sú rozhorčení. Podľa nich je znižovanie cien elektriny, ktoré proklamuje vláda, len naoko. Preplácajú totiž na iných položkách - takou je napríklad cena za rezervovanú kapacitu.

Vravia, že museli

Hovorca ZSE Ján Orlovský priznáva, že sa poplatok za rezervovanú kapacitu na západnom Slovensku na rok 2009 naozaj zmenil „výraznejšie ako na zvyšnom území Slovenska“.

Podľa Miroslava Ľuptáka, hovorcu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, je celkové náklady za distribúciu elektriny potrebné posudzovať komplexne.

„Je pravda, že zložka tarify za výkon medziročne vzrástla, ale na druhej strane zložka tarify za prácu medziročne naopak poklesla. V tejto súvislosti treba podotknúť, že pri určitom odobratom množstve elektriny celkové náklady za distribúciu elektriny poklesli oproti roku 2008,“ povedal Ľupták.

Napriek tomu úrad podľa neho už na tento rok urobil zmenu, „aby sa nezneužívala voľnosť, ktorú pôvodná legislatívna úprava umožňovala“.

ZSE Distribúcia argumentuje, že platby musela zvýšiť, lebo má veľké náklady na prevádzku a údržbu siete. Obhajuje sa aj tým, že celková výška vybratého distribučného poplatku sa pre distribučku už viac ako tri roky nezvyšovala ani o infláciu. „Investičné nároky však nepoklesli,“ hovorí Orlovský.

Mali sa pripraviť. Mohli?

Podnikatelia by si mali podľa hovorcu západoslovenskej distribučky rezervovať len takú kapacitu siete, ktorú aj reálne použijú. Na vyššie platby mali byť pripravení. Už v roku 2007 podľa Orlovského totiž podnikateľov vyzývali, aby prehodnotili primeranosť ističov podľa ich skutočných potrieb a tiež využitia.

Aj tu však príklad podnikateľa Korša hovorí za všetko: Do konca roka 2004 vychádzal stály mesačný poplatok za rezervovanú kapacitu približne na 45 eur (1356 korún) ročne. „V januári 2006 prišlo vyúčtovanie podľa nového spôsobu za rok 2005, kde už cena za rezervovanú kapacitu bola 247 eur (7460 korún), čo predstavuje 5,5-násobné zdraženie,“ hovorí Koršo.

Podnikateľ pritom urobil presne to, čo dnes radí odberateľom Orlovský. Vymenil veľký stoampérový istič za 25­ampérový. Cena za rezervovanú kapacitu mu klesla na 14 eur (422 korún), v roku 2008 to bolo asi 18 eur (547 korún), za rok 2009 má zaplatiť už spomínaných 212,40 eura. Výmena veľkého ističa za menší mu teda pomohla len na tri roky.

Alternatíva nepomôže

Podnikateľ Vrábel mieni nedoplatky zaplatiť len za prevádzky, ktoré využíva. Ostatné nechá previesť ako pohľadávky na firmu, ktorú nevyužíva, a tú dá potom do likvidácie. Plánuje tiež prejsť k alternatívnemu dodávateľovi elektriny.

Podľa konateľa spoločnosti Magna E. A mu to však nepomôže. Platby za rezervovanú kapacitu bude mať rovnaké. Tie si totiž neúčtuje obchodník s elektrinou, teda ZSE Energia, ale správca siete, teda ZSE Distribúcia. A tá účtuje rovnaké poplatky aj alternatívnym dodávateľom.

Podobné problémy pritom na západnom Slovensku nečakajú len podnikateľov. Môžu sa s nimi stretnúť aj domácnosti vo vyúčtovaní od správcu bytovky. Za spoločné priestory totiž musia platiť ako podnikatelia. Za rezervovanú kapacitu tak pravdepodobne budú musieť aj rovnako doplácať.

Ako SMER-SD plní sľub bojovať s „nenažranými" monopolmi

Čo sľúbili: "Stop nenažranosti SPP a vlády" - stálo na dvoch transparentoch, ktoré poslanci Smeru v daždi priviazali o plot centrály SPP. Robert Fico (citát): "Smer - Sociálna demokracia nebude nikdy rezignovať na úlohu štátu pri tvorbe cien energií a vytvorí mechanizmus, ktorý umožní štátu chrániť obyvateľov pred bezohľadnou cenovou politikou monopolu."

Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, Rádio Slovensko, Rádiožurnál, 4.8.2005

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Regulácia monopolov je namieste. Garantovať dlhodobo nízke alebo stabilné ceny energií však nie je možné, keďže závisia od svetových trhov, ktoré vláda nedokáže ovplyvniť. Lepším riešením by bola liberalizácia týchto odvetví.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Rast cien energií a vody pre domácnosti sa po roku 2006 výrazne spomalil. K januáru 2007 ceny dokonca medziročne mierne poklesli, hoci v ďalších dvoch rokoch opäť mierne vzrástli. K miernemu poklesu cien dôjde s výnimkou vody aj od roku 2010. Vláda na podniky vyvíjala tlak, posilnila svoj vplyv na regulačný úrad a tiež oslabila právomoci zahraničných akcionárov autonómne navrhovať zmeny regulovaných cien.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.