BRATISLAVA. Kríza likviduje pracovné miesta, no napriek tomu finančný majetok domácností rastie. Kým koncom roka 2008 mali ľudia na Slovensku čisté úspory v prepočte za zhruba 21 miliárd eur, vlani to bolo o päť miliárd viac.
Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank. Čisté úspory sú rozdielom medzi tým, čo si ľudia odložili do bánk, či podielových fondov, alebo aj do „vankúša" a tým, čo si od bánk a iných finančných inštitúcií požičali. Čisté úspory nerastú len preto, že ľudia viac šetria, ale aj pre menšiu ochotu zadlžiť sa. Veľkú časť úspor tvoria peniaze v penzijných fondoch.
Čo je pre krajinu horšie - ak ľudia extrémne sporia, alebo keď štedro míňajú, pýta sa Konštantín Čikovský.
Šetríme viac ako susedia
„Domácnosti na krízu zareagovali znížením spotreby a zvýšením sklonu k úsporám, a to aj napriek poklesu ich príjmov," vysvetľuje nárast úspor šéf bankovej divízie pre strednú Európu v talianskej UniCredit Bank Federico Ghizzoni. Banka analyzovala správanie sa spotrebiteľov v bývalých socialistických štátoch. Dospela k podobným výsledkom.
Aj v ostatných krajinách strednej Európy ľudia začali viac šetriť a brať si menej úverov, nárast čistých úspor je však v nich zväčša nižší ako u nás. „Môže to byť spôsobené väčšou vnútornou neistotou a opatrnosťou, keďže nezamestnanosť je u nás vyššia ako v okolitých štátoch," myslí si o rozdieloch medzi nami a susedmi sociológ Ivan Dianiška z agentúry Focus.
Ak ľudia v zlých časoch príliš šetria, ekonomike to nepomáha. Podobne aj keď nadmerne míňajú aj za cenu, že sa zadĺžia. Ak by napríklad útlm spotreby trval u nás príliš dlho, firmy a následne aj domácnosti by sa mohli dostať ešte do väčších problémov ako v súčasnosti.
Keď ľudia nekupujú, klesajú nielen ceny, ale tržby a zisky obchodníkov a výrobcov. Firmy obmedzujú výrobu, rastie tlak na znižovanie nákladov vo firmách, čo v napokon vedie k prepúšťaniu zamestnancov, varuje ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Aspoň na tri mesiace
Extrém, že ľudia príliš šetria, je však podľa Lenka menej nebezpečný ako opačná situácia - keď to domácnosti s nákupmi preháňajú. Nárast úspor a pokles spotreby ekonomike neprospieva, no na druhej strane zabraňuje vzniku vážnejších problémov v budúcnosti. „Napríklad bankrotom domácností a štátov, ktoré by mohli prísť pri ďalšej ekonomickej kríze v budúcnosti," povedal Lenko.
Pre horšie časy odporúča mať poruke vždy nejakú finančnú hotovosť. Odborníci radia ľuďom, aby mali rezervu na pokrytie nákladov domácnosti aspoň na tri až štyri mesiace.
„Obzvlášť, keď majú okrem bežných výdavkov aj iné záväzky, napríklad úvery, je múdre pripraviť sa na zlé časy ako byť zaskočený," hovorí Lenko. Keď totiž človek príde o prácu, jeho čistý príjem ide radikálne dole. Pol roka dostáva nezamestnaneckú podporu, ktorá je polovicou hrubého platu. Potom má len dávky v hmotnej núdzi, čo je asi 160 eur mesačne.
