Diskusie o eure v Čechách považuje len za folklór. Tvrdí, že tamojší politici to so spoločnou európskou menou nemyslia vážne, nechce sa im reformovať ekonomiku a šetriť v rozpočte. Na druhej strane však v korune vidí väčšiu brzdu pre nezodpovedných politikov. Poukazuje pritom na čierne ovce eurozóny: Grécko, Portugalsko a Španielsko. Euro však neodmieta. No myslí si, že Slovensku svedčí viac ako Česku. Viceguvernér Českej národnej banky MIROSLAV SINGER.
Niektoré firmy u vás, napríklad Škoda, zúfalo volajú po zavedení eura, ale medzi politikmi a ekonómami sa o tom zatiaľ príliš nehovorí. Prečo euro Čechov neláka?
„Ako ktorých. V Čechách je debata o eure do značnej miery folklórnou či rituálnou záležitosťou, pretože politici nie sú ochotní pustiť sa do ekonomických reforiem. A bez nich nás do eurozóny nezoberú, pretože nesplníme maastrichtské kritéria. Diskusie o eure sa v Čechách podobajú na bezvýznamnú akademickú debatu, ktorá niekomu umožňuje vyhraniť sa za alebo proti euru. Veľa politikov to však v skutočnosti s eurom nemyslí vážne."
To len potvrdzuje, že pre Čechov euro stále nie je príťažlivé?
„Poviem to takto - nás by do eurozóny jednoducho nevzali. Preto debaty o eure v Čechách považujem za zbytočné. Je to ako keby som sa s niekým rozprával, či som dobrý potápač, ale nekúpil by som si potápačský výstroj a nechystal sa najbližších desať rokov k moru. Zaoberať sa eurom bude zmysluplné až vtedy, keď sa urobia potrebné reformy. Kedykoľvek sa človek dá zatiahnuť do podobných polemík, vždy je záver taký, že sme konzervatívni alebo euroskeptickí."
Aká je teda pravda?
„Reálny stav je taký, že na euro v súčasnosti nemáme pre fiškálnu politiku."
V banke však určite máte analýzu výhod a nevýhod eura pre prípad, že by sa politici u vás začali správať zodpovednejšie a pustili sa do reforiem. Čo vám z nej vychádza?
„V prvých rokoch euro neprináša veľa výhod, pretože do eurozóny sa vždy vstupuje s nadhodnoteným kurzom, čo vychádza z prístupového mechanizmu. To však nič nehovorí o tom, aké plusy a mínusy prináša euro z dlhodobého hľadiska. Zavedenie eura je politické rozhodnutie. My ako centrálna banka v tom máme stret záujmov, pretože prídeme o nezávislú menovú politiku. Preto je pre nás najlepšie sa k tomu nevyjadrovať."
Konflikt záujmov nemáte, ak o eure hovoríte v súvislosti s inými krajinami. Ako sa pozeráte na Slovensko? Urobilo dobre, že zaviedlo euro?
„Nechcem to hodnotiť. A ani sa to za taký krátky čas nedá. To, čo sa dá povedať, je, že vlani euro Slovensku len ťažko prinieslo niečo pozitívne."
Prečo?
„V posledných rokoch slovenská ekonomika rástla o tri až štyri percentá viac ako naša a zrazu je na tom približne rovnako ako Česko. Čo iné sa zmenilo ako to, že ste zaviedli euro? Máte podobnú ekonomiku, ktorá je závislá od automobiliek. Vstup do eurozóny so sebou prináša vždy určité nadhodnotenie kurzu, preto prvý rok ekonomika z eura ťažko niečo vyťaží. To je triviálne jasná záležitosť. Môj komentár z dlhodobého hľadiska je taký, že ide o nezávislé rozhodnutie Slovákov. Bodka."
Hodnotenie eura u nás môže skresliť aj kríza.
„Ale krízu máme všetci. Konkurenčná pozícia, v ktorej bolo Slovensko predtým, bola výhodnejšia. Boli ste na tom evidentne lepšie ako Česko, najmä pre reformy, nižšie daňové zaťaženie a oveľa rýchlejší rast ako my. No zrazu táto výhoda zmizla a vaša konkurenčná pozícia je zhruba rovnaká ako naša."
Čo z toho pre nás vyplýva?
„To, že na hodnotenie zavedenia eura treba dlhšie časové obdobie. Je dobré, keď si politici uvedomia, že prvý rok na eure nič nezarobia, aby z tohto pohľadu nemali príliš veľké oči."
Kto má väčšie šance pozviechať sa z krízy s menšími modrinami? Česko s vlastnou menou alebo Slovensko s eurom?
„Budeme sa z nej dostávať podobne. Zmeniť by sa to mohlo, len ak by po voľbách nová česká vláda urobila niečo veľmi zlé alebo by sa rozhodla, že nebude riešiť našu zlú rozpočtovú situáciu."
Oživenie ekonomík bude podľa vás prebiehať podobne aj napriek tomu, že my máme pevný kurz meny a vy pohyblivý?
„Ťažko sa to hodnotí, pretože vy zďaleka nedosahujete rozmer českej ekonomiky. To je napríklad aj dôvod, prečo finančné trhy boli voči vám tvrdšie, keď ste mali vlastnú menu, ako k nám. Pre vás sú kritériá vlastnej menovej politiky trochu iné. Význam menovej politiky totiž stúpa s rozmerom ekonomiky."
Čo tým naznačujete?
„Snažím sa povedať, že bilancia plusov a mínusov vyznieva pre Slovensko inak ako pre Česko."
A že menšej slovenskej ekonomike euro prináša viac výhod ako českej?
„Áno. Slovensko bolo v minulosti s vlastnou menou oveľa väčšou hračkou v rukách devízových trhov ako my, keď sa trhy rozhodli trestať krajinu za zlú hospodársku politiku vlády. To treba vziať do úvahy. Navyše, nikdy ste nemali taký veľký devízový trh ako Česi. Slovenská koruna mala oveľa dobrodružnejšiu históriu ako česká."
To je fakt, trhy hádzali so slovenskou korunou prudšie ako s českou.
„Vaši ľudia napríklad na konci Mečiarovej éry zažili prepad kurzu meny až o tretinu. To viedlo k tomu, že boli viac ochotní akceptovať tvrdšie reformy potrebné pre euro. Pre mňa je zaujímavé, že konečný kurz vašej koruny bol stanovený až o 15 percent silnejšie, ako by bolo vhodné. Dôsledky to malo vlani. Už budúci rok sa zdá, že zas porastiete o niečo rýchlejšie ako my, no už to nebudú tri či štyri percentá ako pred eurom. Euro je však beh na dlhé trate. Spoločnú menu nikto nezavádza na dva roky."
Ako ste vnímali slovenskú korunu?
„Mali ste dobrú menu, ale česká koruna je hviezdna mena. Je to mena, ktorá sa v porovnaní s menami vyspelých štátov posilnila skoro najviac. Infláciu sme pritom mali nízku dlhé roky. Platí, že čím mám horšiu menu, tým som viac ochotný prijať euro a rád preto aj niečo obetujem."
Prechod z koruny na euro tlačil vlády na Slovensku do potrebných ekonomických reforiem. Česi nechcú euro a iný stimul pre reformy nevidno.
„Obávam sa, že to funguje presne naopak, ako ste naznačili. Euro môže v niektorých prípadoch motivovať krajinu k reformám v predvstupovom období. Ale po vstupe zas umožňuje skôr skrývať zlú hospodársku politiku dlhšie, ako by to dovolila samostatná mena. Zreteľne to ukázali príklady Grécka, Španielska, Portugalska alebo Talianska."
Maďari sa vlani dostali na pokraj štátneho bankrotu. V Čechách sa vo veľkom hovorí o riziku maďarskej cesty. Aj vy máte ten dojem?
„Hovoríme o niekoľkých rokoch. Ak počas nich nepríde zásadná zmena v prístupe k verejným financiám, štátu naozaj hrozí bankrot. Deficity rozpočtu okolo piatich percent neunesieme bez dodatočných nákladov, napríklad výrazne vyšších úrokov, dlhšie ako dva - tri roky."
Nie je tvrdé hovoriť o maďarskej ceste, keď máte nízky verejný dlh. Deficit rozpočtu sa v Čechách pohybuje zhruba na úrovni priemeru v Európskej únii. Podľa toho sa zdá, že ste stále v pohode.
„Nie je vhodné porovnávať sa s priemerom. To, že všetci sa chovajú bláznivo, neznamená, že aj my sa máme tak správať. To, že všetci sa správajú bláznivo navyše znamená, že vo svete sa emituje viac štátneho dlhu a v budúcnosti si vlády budú čoraz ťažšie požičiavať peniaze na financovanie rozpočtových deficitov. Investori začnú mať toho plné zuby. Všetci sa jedného dňa zobudia a povedia si: to nie je možné, tie deficity už nie sú udržateľné. Raz sa to môže stať a nedá sa predvídať, kedy. No to, že nenávisť investorov k veľkým rozpočtovým deficitom stúpa, je zreteľné. Nie je možné, aby štáty dlhodobo fungovali s vysokými deficitmi pri nízkych tempách hospodárskeho rastu."
Hrozí aj na Slovensku riziko maďarskej cesty?
„Neviem, aké deficity plánujete."
Tento rok sa hovorí o deficite verejných financií 5,5 percenta HDP s tým, že do roku 2012 má vláda plán ísť na tri percentá.
„Ak to dodržíte, bude to fajn. Investori potrebujú vidieť, že existuje ochota a vôľa znižovať deficity a vláda robí všetko, čo je v jej silách, aby schodky stlačila na rozumnú úroveň. To chceme vidieť aj u nás. A keby som bol zahraničným investorom, rovnako by som to chcel vidieť aj na Slovensku."
Plán znížiť deficit je pekný, no skutočnosť môže byť úplne iná.
„Každý krok k zníženiu deficitu zvyšuje dôveru investorov."
Premiér Robert Fico povedal, že chce znižovať deficit rozpočtu, no Slovensko vraj nebude pápežskejšie ako pápež a bude sa držať trendov, ktoré budú vo veľkých štátoch únie. Tí veľkí však v prístupe k rozpočtom nie sú príliš zodpovední.
„Maďarský prípad ukazuje, že je lepšie byť premiant ako ten, kto sa drží priemeru."
Keby ste sa pozreli na slovenskú a českú ekonomiku - na ich minulosť a perspektívu - k akému záveru by ste dospeli?
„Reformy, ktoré Slovensko urobilo a doteraz ich nik nezbúral, vám jednoznačne prospeli. Mám zo Slovenska vo všeobecnosti veľmi dobrý pocit. Často tam chodievam. Myslím si, že Slovensku sa darí, hoci ten minulý rok bol ťažký asi pre všetkých. Ale na mieste Slovenska by som sa s Českom neporovnával."
A s kým?
„Skôr by som obe krajiny porovnal so západnou Európou. Z nej mám taký pocit, ako by sa, obrazne povedané, už všetko skončilo. Vyspelé krajiny sa zmierili s tým, že budú rásť najpomalšie. Podobne vyzerali Benátky v 18. storočí, keď Taliansko začalo hospodársky zaostávať za vyspelou Európou. Ľudia si tam stále pripadali bohatí a bolo im jedno, že niekde inde už existuje parný stroj a buduje sa železnica. Benátčania trávili čas na karnevaloch a radovali z toho, akí sú sofistikovaní.
Aký pocit máte z Čechov a Slovákov?
„Iný ako zo západnej Európy. Chceme rásť, chceme bohatnúť. V tom vidím pre obe ekonomiky pozitívnu perspektívu do budúcnosti."
