BRATISLAVA. Banky by nemali byť také veľké, aby v prípade ich krachu nevznikol obrovský tlak na verejné rozpočty. To je jeden z bodov reformy bankového trhu, ktorú presadzuje americký prezident Barack Obama.
Poprední bankoví manažéri chcú o nej diskutovať na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré sa dnes začína. Čaká sa aj na odpoveď Európy.
Vystrašení investori
Detaily delenia bánk Obama neprezradil. Ak by sa však mali oddeliť investičné aktivity od obchodných, podobne ako v 30. rokoch minulého storočia, svoj účel by to podľa univerzitného profesora Josefa Jílka nesplnilo. Veľké banky by totiž aj po zmene zostali veľké.
Obama tiež presadzuje, aby banky neobchodovali s hedžovými fondmi na vlastný účet, teda nešpekulovali s vlastnými peniazmi. To by znamenalo obmedzenie aktivít veľkých investičných bánk, čo vystrašilo aj investorov.
Akcie po zverejnení tejto informácie padli. Viceguvernér Českej národnej banky Miroslav Singer pre Hospodářské noviny povedal, že dnes by to mohlo viesť k návratu finančnej krízy.
V slovenských bankách nie sú obchody na vlastný účet ani zďaleka ich hlavným príjmom. „Keď sa pozrieme na naše banky, približne 60 až 70 percent ich príjmov tvoria príjmy z úrokov z úverov, 20 percent príjmy z poplatkov a zvyšok z obchodovania na vlastný účet," hovorí analytik bankovej asociácie Marcel Laznia.
Mimoriadnu daň chcel i Fico
Do tretice treba podľa Obamu veľké banky dodatočne zdaniť. Banky by mali ročne platiť 0,15 percenta hodnoty svojho majetku. Štát by tak do desiatich rokov získal späť 90 miliárd dolárov z programu na podporu trhov (TARP).
Špeciálny poplatok pre všetky veľké banky chcelo zaviesť aj Švédsko. Tamojší minister financií Anders Borg dokonca písomne vyzval španielske predsedníctvo, aby presadilo jeho zavedenie. Nemecko, Španielsko aj Veľká Británia to však odmietli.
Aj premiér Robert Fico už krátko po prevzatí moci presadzoval dodatočné zdaňovanie úrokových výnosov bánk na Slovensku. Bankári mu vtedy ponúkli, že podporia hypotéky pre mladých a uspeli.
Neskôr premiér Fico bankám vyčítal, že firmám nedávajú dosť úverov a nepomáhajú tým ani ekonomike.
Skončilo sa to tým, že štát nalial viac peňazí do štátnej záručnej banky a prebral na seba časť rizika, že firmy úvery nesplatia.
V januári však slovenská vláda presadila, aby banky mali vo svojej ponuke aj rovnaký základný produkt. Banky sa tomu zrejme nevyhnú.
