DAVOS. S ďalšími plánmi prezidenta síce súhlasí, pochybuje ale, že budú mať taký efekt, aký si vláda predstavuje.
"Zdaňovanie bánk, ktoré robia všetko preto, aby splatili svoje dlhy a dostali sa z terajších problémov, je presným opakom toho, čo sa snažia docieliť," povedal Soros na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Fórum sa začalo dnes a potrvá do nedele 31. januára.
Obama v polovici januára oznámil plán zavedenia mimoriadnej dane pre banky, ktorou by mali splatiť štátu do 10 rokov 90 miliárd USD (63,96 miliardy eur) z rozsiahlej finančnej pomoci počas krízy známej ako TARP (program na podporu finančných trhov). Do 12 rokov chce Washington získať späť až 117 miliárd USD.
Mimoriadnu daň by mali platiť pritom všetky banky a finančné inštitúcie s aktívami v objeme 50 miliárd USD a viac. Teda nielen tie, ktoré dostali vysokú štátnu pomoc a ešte ju nesplatili, ale aj tie, ktoré svoj dlh už vrátili, či tie, ktoré záchranné balíčky nepotrebovali. Podľa americkej vlády aj tieto banky totiž ťažili zo štátnej pomoci slúžiacej na stabilizáciu finančného systému.
Soros, ktorý prišiel k obrovskému majetku najmä stávkami na finančných trhoch, však proti ďalším krokom Baracka Obamu v rámci reformy finančného trhu neprotestuje. Ide najmä o plán zakázať bankám obchodovanie na vlastný účet či investície do hedžových fondov a fondov súkromného kapitálu, a potom o obmedzenie ich veľkosti. Soros sa ale obáva, že ani z týchto návrhov niektoré neprinesú také výsledky, aké prezident a vláda očakávajú.
"Niektoré banky sa síce môžu zbaviť investičných divízií, no napriek tomu budú stále veľmi veľké na to, aby ich vláda mohla nechať padnúť," dodal Soros.
Informovala o tom agentúra Reuters.
