V kauze popolček právnici pripravujú podklady.
BRATISLAVA. Sto miliónov eur. Ujma v takejto výške údajne vznikla spoločnosti Xiland tým, že jej štátny podnik Vodohospodárska výstavba vypovedal zmluvu na prenájom pozemkov v okolí Jarovského jazera. Prenájom mal byť na 99 rokov a 300 hektárov pozemkov mal Xiland získať do prenájmu po 50 halierov za štvorcový meter.
Zmluvu s firmou Xiland prikázal vlani zrušiť Dušan Čaplovič, ktorý dočasne viedol ministerstvo životného prostredia.
„Zmluvu sme vypovedali. Výpovedná lehota uplynula 31. decembra. Spoločnosť Xiland nás upozornila, že utrpela ujmu, ktorú vyčíslila sumou 100 miliónov eur," povedal Tomáš Kuťka, hovorca Vodohospodárskej výstavby. O tom, že by sa Xiland peňazí domáhal súdnou cestou, nevedel.
Spor je na súde
Okresný súd v Bratislave však zaevidoval žalobu medzi Xilandom a Vodohospodárskou výstavbou. „Na Okresný súd Bratislava 5 bola podaná žaloba s uvedenými účastníkmi. Predmetom žaloby je určenie platnosti právneho úkonu," povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Xiland sa teda pravdepodobne obrátil na súd, aby posúdil, či mal podnik právo vypovedať zmluvu a či jej vypovedanie platí, alebo nie.
Podľa právnika Mareka Šmidu, ak súd povie, že zmluva je platná, mal by zmluvný vzťah pokračovať. Xiland by si v takom prípade mohol nárokovať ujmu, ktorá mu vznikla v čase, keď si nemohol uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy.
Čo si v žalobe nárokuje Xiland, nie je jasné. Jeho predseda predstavenstva Štefan Stanko neodpovedal na emaily a nedvíhal telefón. Podpredseda predstavenstva Jakub Miller nás s otázkami odkázal naspäť na Stanka.
Na možné dôsledky jednostranného vypovedania zmluvy s Xilandom Čaploviča upozorňoval vlani na jeseň vtedajší šéf Vodohospodárskej výstavby Roman Straka, ktorý zmluvu podpisoval. Čaplovič príkaz potvrdil, Straka zmluvu vypovedal, no vicepremiér ho vyhodil za otáľanie s jej vypovedaním.
Prenájom alebo kúpa?
Právnik Ernest Valko pri posudzovaní zmluvy pre SME pred niekoľkými mesiacmi povedal: „Existujú právne teórie, s ktorými začal profesor Viktor Knap z Českej akadémie vied. Hovorí o tom, že zmluvy na takéto obdobie sú v podstate neplatné."
Na túto teóriu podľa neho nadviazal aj český Najvyšší súd. Existujú už rozsudky, že „nájomné zmluvy presahujúce obvyklú dĺžku života by sa mali posudzovať ako neplatné".
„Vlastníctvo a prenájom dávajú rozdielnu právnu istotu. Taký dlhodobý prenájom má však už veľmi blízko ku kúpe," povedal pred časom pre SME Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií.
Pozemky určené na rekreačné účely sa podľa neho v Petržalke predávajú asi po 126 eur (3800 korún) za štvorcový meter. Ak by zmluva nebola vypovedaná, Vodohospodárska výstavba by počas 99 rokov zinkasovala na jednom štvorcovom metri približne 1,66 eura (50 korún), dokopy za 300 hektárov vyše 5 miliónov eur. Keby sa pozemky predali za 126 eur, vynieslo by to asi 380 miliónov eur.
Kauza popolček
S právnikmi sa radí aj spoločnosť Esco Krupina, ktorá mala na základe zmluvy so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP) odstraňovať popolček a škvaru z teplární. Dostať by za to mala 85 miliónov eur.
„Zmluva, ktorej predmetom je poskytovanie služeb súvisiacich s odberom, odvozom a zneškodňovaním zmesi popolčeka a škvary, zatiaľ nie je vypovedaná," povedal Štefan Borušovič, poverený riadením SVP.
Konateľ firmy Esco Branislav Dukát predpokladal, že podnik už zmluvu vypovedal, tak ako to ohlasoval Čaplovič. Ak bude vypovedaná, bude si firma zrejme nárokovať škodu a ušlý zisk.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností, informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
