BRATISLAVA. Len pár dní potom, čo na verejnosť prenikol tajný dokument Európskej komisie, podľa ktorého grécke rozpočtové problémy ohrozujú euro aj celú eurozónu, prišla s varovaním aj Európska centrálna banka.
Jej hlavný ekonóm Jürgen Stark povedal, že hrozný stav verejných financií v niektorých členských štátoch môže spustiť ďalšiu vlnu znižovania ratingov. To v praxi znamená drahšie peniaze pre vlády aj ľudí a prehĺbenie životnej úrovne.
„Sme vážne znepokojení z odhadov veľkého nárastu rozpočtových deficitov a zadlženosti v krajinách eurozóny," povedal Stark. To len dopĺňa obavy eurokomisie z tajného dokumentu, že „kombinácia klesajúcej konkurencieschopnosti a hromadenia štátnych dlhov je v tejto súvislosti znepokojujúca".
Rozpad či absurdita
Americký ekonóm a profesor na Newyorskej univerzite Nouriel Roubini nezostal len pri varovaní. Na Svetovom ekonomickom fóre v švajčiarskom Davose sa včera blysol predpoveďou o konci eurozóny.
„Nehovorím, že sa to stane tento či budúci rok, ale je tu reálna hrozba rozpadu menovej únie," citovala agentúra Bloomberg profesora, podľa ktorého je toto „riziko stále väčšie".
Euro podľa neho neohrozuje Grécko, ale Španielsko. Jeho verejný dlh k HDP síce nie je taký, ako v Grécku a ani nefalšuje rozpočtové štatistiky, ale má oveľa väčšiu ekonomiku a jeho prípadný bankrot by eurozónou vážne zamával.
„Ak by zbankrotovalo Grécko, bol by to pre eurozónu problém, keby sa to však stalo Španielsku, bola by to pohroma," povedal profesor.
Dosah Roubiniho slov musel včera hasiť šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Predstavu rozpadu eurozóny označil za „absurdnú."
Špekulácie, varovania či tajné dokumenty v súvislosti s eurozónou sa začali objavovať najmä potom, ako sa ukázalo, že Gréci nezvládajú svoj rozpočet a pre vysoký rozpočtový deficit im hrozí bankrot. K tomu sa pri pridali aj informácie o problémoch s dlhom v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku.
Na dlh cez ústavu
Slovensko je podľa ekonóma inštitútu INESS Juraja Karpiša zatiaľ mimo ohrozenia: „Grécko zatiaľ nie je reálnym rizikom pre Slovensko a ani pre euro."
Aj preto, že verejný dlh je u nás niekoľkonásobne nižší. Kým u nás to je na obyvateľa niečo cez 4000 eur, v Grécku až šesťnásobne viac. Aj preto musia Gréci zvyšovať dane, znižovať sociálne dávky, prepúšťať v štátnej správe a krátiť dotácie poľnohospodárom.
Úroky z dlhu im ročne požierajú stovky miliónov eur. Grécka vláda má navyše veľký problém nájsť banky, ktoré by jej požičali peniaze na krytie potrebných výdavkov.
Do situácie, v akej je Grécko, by sa však Slovensko mohlo dostať za niekoľko rokov, ak by verejný dlh rástol tak ako vlani a tento rok. Ešte v roku 2008 sme mali dlh necelých 19 miliárd eur, ale v roku 2012 by to malo byť už takmer 35 miliárd.
„Kumulovanie fiškálnych problémov môže v budúcnosti viesť k tlaku na prepúšťanie vo verejnej správe, na zníženie platov alebo dôchodkov a hrozilo by a zvýšenie daní," varuje ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Tomu by chcelo predísť ministerstvo financií. V Programe stability, ktorý sa chystá poslať do Bruselu, minister financií Ján Počiatek navrhol zaviesť do rozpočtu výdavkové stropy a stanoviť hornú hranicu pre verejný dlh nižšie ako je povolený 60-percentný strop z HDP v únii.
U nás by to malo byť výrazne menej, hovorí sa o 50 percentách. Zmenu chce Počiatek „zabetónovať" ústavným zákonom. V súčasnosti je u nás dlh 40 percent z HDP.
