BRATISLAVA. Ak by bola cena tunelov na úseku tretieho balíka PPP projektu diaľnice D1 nižšia v prípade ich financovania zo štátneho rozpočtu, snažil by sa minister financií Ján Počiatek, aby sa platili štandardne. Tak to povedal v stredu po rokovaní vlády.
Včera už bolo ministerstvo financií zdržanlivejšie. Jeho hovorca Miroslav Šmál nás najskôr odporučil na rezort dopravy, ktorý tiež vedie nominant Smeru. Potom Šmál potvrdil, že ak sa preukáže, že platba zo štátneho rozpočtu by bola výhodnejšia, budú chcieť použiť tento model. Zvážia však možné riziká a penále. Prečo výhrady minister neriešil na rokovaní vlády, keď sa o znení koncesnej zmluvy rozhodovalo, nepovedal.
Neskorý krok
Analytik Trend Analyses Ján Kovalčík považuje za zarážajúce, že sa k tejto téme minister financií začína vyjadrovať, keď už sú všetky tri koncesné zmluvy podpísané. „Znie to ako hlas rozumu a zodpovednosti, takže to môže byť len politická hra," myslí si aktivista a konzultant Svetovej banky Juraj Mesík. Formu výstavby cez PPP projekty hodnotí ako vysoko neefektívnu, predraženú a primárne politicky motivovanú.
Štátny (ne)dlh
Kovalčík si myslí, že pri výbere financovania vláda nehľadela na efektívnosť a o zodpovedné posúdenie alternatív nemala záujem. „PPP projekty si vybrali, lebo umožňujú stavať vo veľkom a odložiť platenie účtov na neskôr," povedal.
Za dôvod označil aj to, že PPP projekty formálne nevstupujú do štátneho dlhu. Súhlasí s ním aj Mesík: „Zmysel stavania diaľnic cez PPP vyplýva z pochybných pravidiel Eurostatu a Európskej centrálnej banky, podľa ktorých sa PPP nezapočítavajú do štátneho dlhu."
Na zvyšovanie štátneho dlhu cez PPP projekty upozorňuje aj inštitút INEKO. Podľa analýzy, ktorú zverejnil, prekročí náš verejný dlh po započítaní PPP projektov, teda stavby diaľnic a elektronického mýta, v tomto roku 50 percent HDP. „Tieto výdavky dnes platia súkromní investori, nie vláda. V oficiálnom verejnom dlhu sa preto neobjavujú, s čím bude zrejme súhlasiť aj Eurostat," píše v analýze Peter Goliaš.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
