BRATISLAVA. Štátny dlh pravdepodobne skončí v ústave. Návrh ministra financií Jána Počiatka zastaviť rýchlo rastúce zadlžovanie Slovenska ústavným zákonom nachádza sympatie medzi koaličnými aj opozičnými politikmi. Okrem Počiatka, ktorý sa k tomu verejne prihlásil, podporuje ústavnú brzdu pre dlh aj šéf rozpočtového výboru v parlamente Jozef Burian (Smer). Za sú aj HZDS, SDKÚ či KDH.
Brzda pre maďarskú cestu
Obmedziť zvyšovanie dlhu ústavným zákonom je jedna z možností, ktorou chce vláda zabrániť, aby sa zo Slovenska stalo druhé Maďarsko. To vlani pre veľký dlh vlády a ľudí takmer zbankrotovalo.
Ústavný strop spolu s ďalšími opatreniami, ktoré majú zabrániť, aby dlh nebezpečne stúpal, pošle Ficova vláda v nasledujúcich týždňoch do Bruselu. Sú súčasťou Programu stability, ktorý tento týždeň ministri schválili. Takýto program musí členská krajina eurozóny pravidelne ročne posielať eurokomisii aj do Európskej centrálnej banky.
Ešte v roku 2008 bol dlh Slovenska približne 560 miliárd korún. Bolo to necelých 28 percent hrubého domáceho produktu. Pre krízu aj neochotu vlády šetriť sa však vlani dlhová špirála začala roztáčať rýchlejšie. Tento rok by mal prekročiť 40 percent HDP. Je to stále hlboko pod povolenou hranicou Bruselu. Krajina s eurom by nemala mať dlh nad 60 percentami HDP.
„Stanovenie horného limitu pre verejný dlh v ústave predstavuje zásadnú zmenu v riadení verejných financií," povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Ministerstvo sa ešte nerozhodlo, aká vysoká by mala byť hranica, a nevie, či s návrhom zákona vyjde v tomto volebnom období.
Šéf rozpočtového výboru Burian povedal, že nemá problém s ústavným zákonom, no na to treba aj opozíciu. Dlhový strop by podľa neho mal byť medzi 50 až 60 percentami, ale číslo by mala „určiť odborná analýza, aby tým v budúcnosti nemohla opozícia vydierať koalíciu".
Bublina a tresty
„Sme k tomuto návrhu ústretoví, veď sme to už v minulosti navrhovali," povedal podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Myslí si však, že zo strany vlády a ministerstva ide o marketingovú bublinu. „Je to falošné a farizejské. Dokazuje to nezodpovedná hospodárska politika Smeru. Neoficiálne je dlh už najvyšší v histórii aj k HDP, hoci pred dvoma rokmi bol najnižší," povedal.
Ak by sa podľa analýzy inštitútu INEKO zarátali do dlhu aj PPP projekty na cesty, dostal sa by sa cez 50 percent HDP. Pravidlá únie to však nevyžadujú. Najvyšší dlh sme mali v roku 2000, keď dosiahol 50,4 percenta.
Podpredseda KDH Anton Marcinčin povedal, že by Počiatka podporili, „no nemali by byť v zákone výnimky".
Aby prípadný ústavný zákon nebol len formálny, mal by obsahovať aj sankcie, keď ho vláda prestúpi. „Formálny pád vlády je vhodným mechanizmom," myslí si ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana hovorí o pokutách pre vládu: „Motivácia napĺňať toto poslanie by mala byť stimulovaná osobnou hmotnou zainteresovanosťou pri zlyhaní."
Číž: Počiatek je dieťa politického prostredia
Podpredseda parlamentu MIROSLAV ČÍŽ (Smer) je proti tomu, aby sa zadlžovanie štátu obmedzilo ústavným zákonom, ako to navrhuje minister financií Ján Počiatek. Ak ho však presvedčia, podrobí sa.
Ako hodnotíte návrh ministerstva financií pripraviť ústavný zákon, ktorým by sa obmedzil strop pre verejný dlh na Slovensku?
„Pán minister je dieťa ekonomického prostredia. Pokiaľ nejde len o námet na diskusiu, je predčasné o tom hovoriť. Nepodporoval by som ústavnú hranicu."
Prečo?
„Opýtam sa inak. Nie je v rovnakej súvislosti možné stanoviť aj hranicu, že nesmie klesnúť bieda v krajine pod päť alebo desať percent populácie? Čo, ak vzniknú komplikované situácie ako kríza? Potom môžeme zavrieť školy, lebo nebudeme mať peniaze."
Myslíte si, že ak by ľudia nemali čo jesť, tak sa problém vyrieši cez pôžičky?
„Tá diskusia je zložitejšia. Jednoducho to tak nie je. Máme politický cieľ, ktorý verejne deklarujeme. Chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Dlh môže vzniknúť na základe nepredvídanej udalosti, ale aj na základe rozvojových aktivít. Máte pocit, že existuje iný štát okrem niekoľkých našich nadšených pravicových radikálov, ktorí s takýmto návrhom prišli a vážne sa o tom diskutuje? Ak mi poviete, v ktorom štáte to tak je, tak sa na to pozriem a prípadne sklapnem opätky."
S návrhom prišiel minister financií Ján Počiatek. Jeho nemôžete označiť za pravicového radikála?
„Pánboh chráň. Je to dieťa, veľmi si ho vážim, mám ho rád. Ja som takýto návrh nevidel ani jeho som nepočul, že by to povedal v našom prostredí."
Nerozumiem. Počiatek, že je dieťa? Ako ste to mysleli?
„Je to dieťa politického prostredia. Logicky. Ja som humanista, on je ekonóm."
On však nevyšiel s tým, že chce úplne zakázať štátu, aby sa mohol zadlžovať, ale s tým, aby verejný dlh mal primerané hranice. Aby sme neskončili napríklad ako Maďarsko.
„Nesúhlasím, aby táto hranica bola ústavná. V diskusii na túto tému budem hovoriť - nie. Ale keď prehrám, budem to rešpektovať. Súhlasím s vami v tom, že by sme mali robiť všetko preto, aby sme mali čo najvyrovnanejší rozpočet. Reagujem len ako právnik na ústavnú hranicu. Otázka disciplinovaného míňania je veľmi vážna vec pre každú vládu."
Takže nie ste Počiatkovmu návrhu naklonený?
„Osobne tomu naklonený nie som, ale budem veľmi pozorne počúvať argumenty protistrany a tiež odpovede na moje argumenty. V moderných štátoch sa len veľmi ťažko dosahuje ústavná väčšina. Bolo by to veľmi rigidné ustanovenie. Je to nezmyselné viazanie sa, nevieme predpovedať budúcnosť."
Ľuboš Jančík
