Pôvodná agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME.
BRATISLAVA. Slovensko môže prísť pre snahu vlády urýchliť výstavbu diaľnic o miliardy eur z eurofondov. Bruselu sa totiž nepáči, že bežní ľudia sa nemôžu vyjadriť k veľkým stavbám, ako sú diaľnice či fabriky, hoci sa majú stavať v blízkosti ich obydlí.
Konania sa priamo môžu zúčastniť len vlastníci pozemkov, na ktorých majú stavby stáť, či majitelia susedných pozemkov. Ak niekto nemá pozemok priamo pod budúcou stavbou alebo v jej susedstve, nemôže napríklad namietať, že táto stavba má negatívny vplyv na životné prostredie. Nemôže sa ani obrátiť na súd, ak by pre stavbu boli porušené jeho práva. Na problém upozornil etrend.sk.
Vláda o tom vedela
Čo únii prekáža
Nástenkový tender.
Obmedzenia pri nakladaní so ziskom pre akcionárov zdravotných poisťovní.
Odvolanie šéfa telekomunikačného úradu.
Zásahy do druhého dôchodkového piliera.
Preveruje vyradenie účastníkov mýtneho tendra.
Európska komisia tvrdí, že je to v rozpore s právom únie. Ak nedôjde k náprave, môžeme prísť o miliardy eur z eurofondov. Napísal to šéf odboru regionálnej politiky eurokomisie Dirk Ahner v liste nášmu veľvyslancovi v Bruseli Ivanovi Korčokovi. (eTrend list zverejnil TU a TU.) Jeho hovorkyňa Dagmar Sulejmani dnes potvrdila, že list dostali 22. januára.
„Následne sme ho postúpili gestorskému ministerstvu životného prostredia. Všetky opatrenia v tejto oblasti sú v kompetencii rezortov, ktoré podnikajú príslušné kroky," povedala.
Ficova vláda o probléme vie minimálne od septembra 2008, keď ju eurokomisia na to prvýkrát upozornila. Zatiaľ však príslušný zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nezmenila. A to aj napriek tomu, že podpredseda vlády Dušan Čaplovič už vlani na problém vládu upozornil. V materiáli, ktorý bol aj vo vláde, varoval, že môžeme prísť až o 8 z 11 miliárd eur z eurofondov.
Dokonca v ňom odporúčal, že pri čerpaní eurofondov sa nemá postupovať podľa sporného zákona ale podľa smernice únie. „Ohrozené sú aj ostatné infraštruktúrne projekty schvaľované slovenskými orgánmi. Ak by sa postupovalo len podľa slovenského zákona a pri neskorších auditoch sa odhalí porušenie smernice EIA, hrozia finančné korekcie za obdobie rokov 2007 - 2013," varoval vlani vládu Čaplovič. Odvtedy sa však nič zásadné nezmenilo.
Každé ďalšie percento ohrozených stavieb v tomto prípade znamená, že štát stratí sumu, ktorá je väčšia ako tá, čo sa ukradlo pri emisiách. Píše Konštantín Čikovský.
Nedostatky vraj napravia
Minister financií Ján Počiatek povedal, že celá vec „vôbec nie je v takom havarijnom stave, že by nám únia mohla siahnuť na eurofondy". To, že komisia pohrozí členskému štátu, ak nezmení zlú legislatívu tým, že mu vezme eurofondy, je podľa neho štandardná formula, ktorú Brusel bežne používa.
„Slovensko spornú legislatívu určite napraví a k žiadnemu zastaveniu čerpania eurofondov nedôjde," povedal Počiatek.
Podobne sa vyjadril aj Čaplovič, ktorý dočasne riadil aj rezort životného prostredia. Cez svojho hovorcu Michala Kaliňáka odkázal, že je presvedčený, že ministerstvá, ktorých sa to týka, nedostatky čo najrýchlejšie odstránia. Nevyjadril sa však k tomu, prečo problém neriešil už skôr, keďže prvú výstrahu eurokomisia poslala už v roku 2008.
Riešenie sa nedá odkladať
Opozícia tvrdí, že podobné varovania sú pre Ficovu vládu bežné. Eurokomisia nám napríklad vyčítala, že v rozpore s právom únie je aj to, že parlament zakázal zisk zdravotným poisťovniam. Kritizovala nás aj za mýtny tender, odvolanie šéfa Telekomunikačného úradu či za nástenkový tender.
„Podobných prípadov bude pribúdať. Aj ten najnovší je ďalším dôkazom netransparentného vládnutia vlády Roberta Fica," povedal podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.
Ani podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica vláda nekoná dostatočne rýchlo. „Vláda aj v rozpore s európskou legislatívou okliešťuje práva účastníkov konania. Bojí sa vyjadrenia názorov a domáhania sa svojich práv ľudí," povedal.
Podľa právnika Mareka Benedika bolo len otázkou času, keď to niekto vytkne. Teraz však už vláda nemôže nič odkladať. „O probléme už netreba diskutovať, treba ho v čo najkratšom čase napraviť," povedal.
Právnik Peter Wilfling, ktorý spolupracuje so združením Via Iuris, upozornil, že kritika Bruselu bola v roku 2008 miernejšia a najnovší list netreba brať na ľahkú váhu. „Na to, že podobné listy sú písané v miernom diplomatickom jazyku, tak toto je už písané dosť rázne," povedal.
Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala prostriedky z eurofondov určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie prostriedkov vo výške 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala prostriedky takmer 4-krát rýchlejšie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
