BRATISLAVA. Pes ministerky práce Viery Tomanovej či zmeny v druhom pilieri. Aj to boli dôvody, pre ktoré premiér Robert Fico v minulosti zvolal mimoriadne rokovanie vlády. Včera sa k nim pridali aj eurofondy.
Pred vyše dvoma rokmi sa vláda na mimoriadnej schôdzi zaoberala tým, ako istý fotograf preskočil plot pri Tomanovej dome a uspal jej psa. Zajtra bude kabinet mimoriadne rokovať, aby napravil chybu v zákone, ktorá by sa mohla skončiť medzinárodnou blamážou.
Pre nesúlad nášho zákona s európskou smernicou o dosahoch na životné prostredie (EIA) hrozí, že Slovensko by mohlo prísť o väčšinu z vyše 11,5-miliardového balíka eurofondov. To by v histórii únie nemalo obdobu.
List komisie zo septembra 2008 je taký jasný, že by bolo urážkou členov vlády, keby ich niekto podozrieval, že nepochopili jeho obsah. Stĺpček Mariána Leška - čítajte
Zasadne v piatok ráno
„V piatok ráno sa mimoriadne zíde vláda, dostane na stôl návrh novely zákona, ktorý bude spĺňať požiadavku eurokomisie," povedal včera šéf tlačového odboru na Úrade vlády Branislav Ondruš.
Vláda zákon v skrátenom legislatívnom konaní pošle do parlamentu. Ten by ho mal schváliť na budúci týždeň. Stihli by sme tak uspokojiť eurokomisiu včas. Od vlády totiž žiada odpoveď do 15. februára.
„V tomto prípade by skrátené legislatívne konanie bolo plne namieste, na rozdiel od mnohých obskúrnych prípadov z minulosti," povedal právnik Marek Benedik.
Únia nám vytýka, že nedostatočne chránime práva vlastníkov pozemkov, ktoré sú v blízkosti veľkých stavieb, napríklad diaľnic. Mnohí z nich nemajú právo vyjadriť sa k vplyvom na životné prostredie a nemôžu sa domáhať prípadného porušenia svojich práv na stavebnom úrade ani na súde.
Táto deformácia je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie už roky. Vláda o nedostatku vedela, no nekonala. Naopak, koalícia schvaľovala zákony, ktoré individuálne práva ľudí ešte viac okliešťovali. Súhlasila napríklad s tým, že sa diaľnice môžu stavať na pozemku, ktorý nie je odkúpený ani vyvlastnený a stále má svojho majiteľa.
Spýtajte sa inde
Na nesúlad zákona o životnom prostredí, pre ktorý môžeme prísť o miliardy eur z eurofondov, nás Brusel upozornil v septembri 2008. „Obráťte sa na príslušný rezort," odpovedal Ondruš na otázku, prečo vláda odkladala riešenie problému, kým neprišla bruselská hrozba.
Hovorkyňa rezortu životného prostredia Jana Kaplanová povedala, že ide o zložitú záležitosť a „prebiehali rokovania s dotknutými rezortmi, pretože toto nie je problematika, ktorá by sa dotýkala len nášho ministerstva".
Ani bývalý dočasný minister životného prostredia Dušan Čaplovič nevedel dať jasnú odpoveď, kde to viazlo. „Pracovalo sa na legislatívnych zmenách," odkázal vicepremiérov hovorca Michal Kaliňák.
Čaplovič zrejme nie je úplne stotožnený so zmenou, ktorú sa vláda chystá urobiť pre tlak únie. „Záujmy jednotlivca majú svoje hranice, za ktorými stojí verejný záujem. Záujem jednotlivca môže byť zameraný proti všetkým, teda verejnému záujmu spoločnosti," tlmočil Čaplovičovo stanovisko Kaliňák.
„Som rád, že sa vláda rozhodla konať promptne, lebo už stratila mnoho času. Ide o veľa finančne aj politicky," povedal šéf KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
„Sú to klasické argumenty odporcov posilnenia účasti verejnosti na takýchto konaniach," hovorí právnik Peter Wilfling, ktorý spolupracuje so združením Via Iuris. Problém nedostatočných práv jednotlivcov, na ktorý nás komisia upozornila už v roku 2008, koalícia podľa neho odkladala, lebo „nemala skutočnú vôľu posilňovať práva občanov".
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala prostriedky z eurofondov určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie prostriedkov vo výške 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala prostriedky takmer 4-krát rýchlejšie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania
Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Autor: Ľuboš Jančík
