BRATISLAVA. Na projekty silných sociálnych štátov, o akom sníva napríklad premiér Robert Fico, budú musieť politici načas zabudnúť. Finančné trhy totiž dávajú v posledných dňoch jasne najavo, že nie sú ochotné kupovať štátne dlhopisy a financovať na dlh bezodné štátne pokladnice. Vlády tak skôr či neskôr budú nútené radikálne škrtať výdavky alebo zvyšovať dane.
Finančné trhy máta najmä v dlhoch sa zmietajúce Grécko. Boja sa, že nebude schopné vrátiť peniaze, ktoré mu požičali. Grécky dlh je už v súčasnosti väčší ako hodnota tovarov a služieb, ktorú je ekonomika schopná vyprodukovať za rok.
Gréci budovali samodeštrukčný sociálny štát, musíme sa z nich poučiť, apeluje Ivan Štulajter.
Európa pravdepodobne vykúpi Grécko z problémov, aby sa panika nezmenila na katastrofu, píše Rado Baťo.
Grécko stláča euro
Pre obavy, že Grécko budú nasledovať aj ďalší zadlžení adepti ako Španielsko, ktoré sa borí s rekordnými deficitmi rozpočtu a nadpriemerne vysokou nezamestnanosťou, padá aj euro. Od začiatku roka stratilo oproti doláru už päť percent.
Euro sa včera dočasne posilnilo pre špekulácie, že na zajtrajšom mimoriadnom summite EÚ sa bude rokovať aj o finančnej podpore pre Grékov. Do toho prišla informácia, že Európska centrálna banka (ECB) s politikou lacných peňazí tak skoro neskončí. „Banky v Grécku, Španielsku a Portugalsku sú nezdravo závislé od lacných peňazí ECB. Náhla zmena by ich dosť oslabila, čo by na trhoch narobilo riadny humbug," citoval Bloomberg Colina Ellisa, analytika Daiwa Capital Markets.
Pomoc Grécku kompetentní zatiaľ zatĺkajú. Šéf gréckej vlády naznačil, prečo. „Najhorší možný signál, ktorý by sme mohli trhom poslať je, že by sme sa domáhali zahraničnej pomoci," povedal pre Bloomberg grécky minister financií George Papaconstantinou. Pre vysoký dlh a takmer 13-percentný deficit rozpočtu v pomere k HDP sa koncom minulého roka Grécko ocitlo na pokraji bankrotu. Minister tvrdí, že z blamáže sa dostanú sami, analytici však o tom pochybujú.
ECB aj Európska investičná banka včera oznámili, že peniaze na pomoc Grécku nemajú. No ekonómovia sa domnievajú, že únia aj tak zasiahne. Grécke problémy by mohli negatívne zasiahnuť celú eurozónu. „Únia sa aspoň dočasne pokúsi stabilizovať verejné financie v Grécku. Ak by to neurobili, hrozil by dominový efekt krachu viacerých štátov eurozóny," myslí si ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Finančný protektorát
Ekonóm spoločnosti Partners Pavel Kohout tiež očakáva, že únia Grécku pomôže. Medzi hlavných veriteľov gréckej vlády totiž patria francúzske a nemecké banky. Keby aténska vláda nebola schopná dlhy splácať, dostali by sa do veľkých problémov. „Mohlo by to vyvolať novú vlnu svetovej finančnej krízy," povedal Kohout.
Grécka situácia v mnohom pripomína problémy zlých amerických hypoték. Zásah únie podľa Kohouta odvráti opakovanie nákazy, aká sa pred dvoma rokmi začala šíriť z USA.
„Je možné, že Grécko napokon prejde do určitej formy protektorátu. Formálne si podrží vlastnú vládu, no o financiách budú rozhodovať európski úradníci," predpokladá Kohout. Keď kríza ustúpi, eurozóna podľa Baláža pošle Grékov k vode. „Buď ich donúti vystúpiť alebo sami pochopia, že členstvo v eurozóne im škodí," myslí si Baláž.
Podľa ekonóma Volksbank Vladimíra Vaňa je Grécko odstrašujúcim príkladom aj pre Slovensko. Ak sa našej a iným vládam v únii nepodarí v krátkom čase znížiť deficit rozpočtu pod tri percentá HDP, mohol by nás čakať podobný scenár ako Grékom predpovedá Kohout. „Ak sa vládam nepodarí naplniť ich konsolidačné úsilie, môže to posilniť tlaky na užšiu rozpočtovú integráciu v eurozóne," povedal Vaňo.
