Agentúrny servis sme o 20:00 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Prázdne letiskové haly, odstavené lietadlá, pusto vo väčšine verejných škôl. V uliciach Atén boli tisíce ľudí a nemocnice prijímali iba urgentné prípady.
Čierne ovce eurozóny
Portugalsko – má nedostatok domácich úspor. Je závislé od zahraničného kapitálu. Takmer 30-percentné zvýšenie platov v posledných rokoch oslabilo konkurencieschopnosť krajiny. Vlani mala deficit rozpočtu takmer 10 percent HDP. Verejný dlh krajiny rýchlo rastie. Španielsko – Jeho schodok rozpočtu bol vlani viac ako 11 percent HDP. Nezamestnanosť sa blíži k 20 percentám. Náklady na prácu v minulosti rýchlo rástli, konkurenčná pozícia krajiny klesá. Grécko - Vlani malo deficit takmer 13 percent. Má najvyšší dlh v únii v pomere k HDP (vfo)
Štrajk zamestnancov verejného sektora v Grécku je jedným z dôvodov, prečo finančné trhy veľmi neveria gréckemu plánu. Vláda ním chce znížiť obrovskú dieru v rozpočte a vyviesť krajinu z topiacich sa dlhov a hrozby bankrotu.
Do penzie neskôr Finančné trhy obracajú svoju pozornosť na finančnú pomoc pre Grékov, o ktorej sa veľa hovorí. Podľa vyjadrení niektorých politikov by totiž mala byť viazaná na dôsledné plnenie vládnych reformných sľubov.
Medzi nimi je napríklad zmrazenie platov štátnych zamestnancov, zvýšenie daní, zrušenie predčasného odchodu do penzie či reforma dôchodkového systému spojená s predĺžením priemerného veku odchodu do dôchodku zo 61 na 63 rokov.
„Ak by Grécko malo dostať pomoc, tak len za prísnych podmienok spojených s tým, že vláda by robila hlboké reformy fungovania štátu," povedal pre Bloomberg jeden z vplyvných členov vládnej CDU Michael Meister. V podobnom duchu sa vyjadril aj eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia.
Vývoj kurzu eura voči doláru:
Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now
View the full FOREX:EURUSD chart at Wikinvest
S presadzovaním vládnej „odtučňovacej reformnej kúry" to však nebude ľahké. Naznačujú to hlasy z Grécka. Odborári vyhlásili vláde vojnu.
Argumentovali podobne ako premiér Robert Fico, ktorý hovorí, že naša vláda nebude šetriť na ľuďoch, lebo krízu nespôsobili oni, ale zahraniční finanční špekulanti.
„Je to vojna proti pracujúcim, preto tiež budeme odpovedať vojnou. Budeme štrajkovať, kým sa vládna politika nezmení," citovala BBC odborárskeho bossa Christosa Katsiotisa.
O pomoci by dnes mali rokovať lídri štátov Európskej únie. Prihovárajú sa za ňu najmä Nemci a Francúzi.
Špekulácie o finančnej podpore pomohli euru, ktoré sa oproti doláru posilnilo asi o percento a prerušilo niekoľkotýždňový pád. V stredu však už na trhy prenikli informácie, že konkrétne opatrenia pomoci Grécku únia neoznámi. Euro sa preto oslabilo asi o pol percenta. Jeden dolár stál 1,373 eura.
Morálny hazard
„Nik nie je zatiaľ presvedčený, že euro má najhoršie za sebou," komentoval vývoj na devízovom trhu pre Bloomberg menový stratég Vassilij Serebriakov. Podľa neho sa pomoc Grécku môže napokon obrátiť proti euru pre hroziaci morálny hazard.
Aj iné štáty, ktoré sú na tom zle, ako Španielsko či Portugalsko, sa začnú spoliehať na to, že keď bude najhoršie, únia zasiahne. Politici nebudú robiť reformy a škrtať výdavky, aby znížili vysoké rozpočtové deficity.
Obrovské dlhy štátov eurozóny sú totiž jednou z príčin, prečo investori na Chicagskej obchodnej burze stavili až osem miliárd na oslabenie eura.
Americký ekonóm Nouriel Roubini, ktorý ako jeden z mála predpovedal krízu, nedávno vyšiel s predpoveďami o rozpade eurozóny. Povedal, že hrozbou pre euro nie je ani tak Grécko, ako Španielsko. Má totiž obrovský rozpočtový deficit a nezamestnanosť takmer 20 percent.
Kým Grécko tvorí necelé tri percentá ekonomiky eurozóny, Španielsko až vyše 10 percent.
Únia zrejme Grécku pomôže, no musí šetriť
V názore na pomoc Grécku zvonka nie sú členské štáty Európskej únie jednotné.
Lídri Európskej únie dnes na neformálnom rokovaní v Bruseli budú hovoriť o ekonomickej kríze. Pravdepodobne aj o tom, čo si počať s Gréckom, ktoré ohrozuje stabilitu eurozóny. Podľa expertov únia zrejme vyhlásením Grécko podporí, ale dá mu najavo, že musí šetriť.
Šéfovia vlád 27 krajín sa stretávajú v Bruseli s prezidentom únie Hermanom Van Rompuyom a ich hlavnou témou bude finančná kríza. Na stretnutie má pricestovať z Austrálie aj predseda Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.
Analytik ekonomického think-tanku Bruegel Zsolt Darvas si myslí, že ak dnes únia neoznámi, ako pomôže Grécku, spustí to ďalšie špekulácie na finančnom trhu, ktoré mu uškodia.
Podľa analytičky Ulrike Guérotovej z think-tanku Európskej rady pre medzinárodné vzťahy nie je isté, či hneď zasiahnu. „Bude to závisieť najmä od Van Rompuya, ktorý chcel hovoriť o ekonomike z oveľa širšej perspektívy," povedala.
Únia pod vedením Nemecka podľa niektorých diplomatov zvažuje odkúpenie gréckych dlhov. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vraj povedal, že „neexistuje alternatíva" k záchrannému plánu, cituje Wall Street Journal nemenovaný zdroj. Nemecká kancelárka Angela Merkelová poprela, že by Schäuble o ňom rokoval.
V názore na pomoc zvonka sú členské štáty rozdelené. Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia povedal, že „nepotrebujeme volať Medzinárodný menový fond, aby zasiahol". Švédsko a Veľká Británia na rozdiel od Francúzska či Nemecka zásah menového fondu nevylučujú.
Únia doteraz hrala mŕtveho chrobáka s tým, že Grécko musí prijať prísny šetriaci plán. Ministrom financiíčlenských štátov v tajnom manuáli podľa agentúry Bloomberg radí mlčať o prípadnej pomoci pre Grécko a hovoriť, že krajina si poradí sama. V Európskom parlamente v utorok zaznelo aj to, že by Grécko malo vystúpiť z eurozóny.
Z Bruselu od našej redaktorky Ely Rybárovej
