BRATISLAVA. Poslankyňa za Smer Jana Vaľová tvrdí, že jeden z pilotných sociálnych podnikov je napojený na SDKÚ. „Najväčšie prepojenie je v podniku Arvik, kde je pán Pataky z SDKÚ, kde je jeho dcéra, ktorá vyhrala všetky školenia a kde je jeho asistent.“
S týmto tvrdením prišla minulý týždeň Vaľová, ktorej rodina a známi sa angažujú v sociálnom podniku Agentúra rozvoja Slovenska – Východ. Členovia Smeru pritom zarábajú aj v ďalších Tomanovej sociálnych podnikoch.
Sociálny podnik Arvik je jedným z ôsmich sociálnych podnikov, ktorým v lete 2008 priznala ministerka práce Viera Tomanová príspevok z eurofondov za približne 24 miliónov eur.
Arvik zakladal podnikateľ Musah Selmani, šéfuje mu Jozef Sendek. V Selmaniho ďalšej firme, ktorá zamestnáva ľudí z Arviku, je jeho spoločníkom Erik Maxin. Jeho brat Radovan Maxin donedávna pracoval v Sociálnej implementačnej agentúre ako šéf odboru komunikácie. Podľa oficiálnych dokumentov je poskytovateľom pomoci z eurofondov ministerstvo práce, a práve Sociálna implementačná agentúra je vykonávateľom.
Od Dzurindu odišli
Kto sú bratia Maxinovci a Sendek? Radovan Maxin bol pred piatimi rokmi členom Novej Generácie, teda mládežníckej organizácie SDKÚ. V minulosti boli členmi SDKÚ aj jeho brat Erik a Sendek. Erik Maxin bol v minulom volebnom období asistentom poslanca za SDKÚ Jána Patakyho.
Radovan Maxin nebol podľa stanoviska Novej Generácie jej členom už v roku 2006. Sendek spolu s Erikom Maxinom opustili SDKÚ pred dvomi rokmi. „Vyhodili ma,“ povedal Sendek. Išlo vraj o osobné dôvody. Podľa Štefana Kužmu, donedávna ešte šéfa prešovskej centrály SDKÚ, skupina okolo Sendeka nezaplatila na rok 2009 členské príspevky. „Teraz už chápem, prečo im členstvo v našej strane prekážalo,“ hovorí Kužma.
Sendek a Radovan Maxin sú však zároveň spolužiaci z bardejovského gymnázia Leonarda Stoeckela. Ich ročníkovou spolužiačkou bola aj Adriana Šklíbová, dcéra poslanca Patakyho. Šklíbová so svojou firmou Gestus vyhrala tender Arviku na vzdelávanie nezamestnaných za 358-tisíc eur.
SDKÚ alebo Smer?
Sociálna implementačná agentúra, v ktorej Radovan Maxin šéfoval komunikácii, však spadá pod ministerstvo práce. To je pod patronátom strany Smer. Maxina do agentúry priviedla jej šéfka Mária Martonová. A práve ona bola v dozornom monitorovacom výbore, ktorý odporučil schváliť projekty pilotných sociálnych podnikov.
Martonová však dostala k novembru minulého roka z agentúry výpoveď. S ňou musel ísť aj Radovan Maxin. Výpoveď prišla po tom, ako sa prevalil škandál okolo prepojenia Arviku na vedenie Sociálnej implementačnej agentúry. Oficiálne ich odchod ministerstvo zdôvodňovalo organizačnými zmenami.
Trest pre Martonovú a Maxina však nebol až taký veľký, obaja totiž dostali náhradnú ponuku na ministerstve práce. Maxin ju odmietol, Martonová sa stala poradkyňou Tomanovej pre eurofondy.
Sendek tvrdí, že Arvik sa stal jedným z pilotných sociálnych podnikov, pretože splnil stanovené kritériá, a nie pre naznačované prepojenia. Šklíbová na otázky SME neodpovedala. Jej otec – poslanec Pataky – tvrdí, že jeho dcéra je dospelá a on za ňu nezodpovedá. S Maxinom sa nám nepodarilo spojiť.
Mimochodom, ďalší z tendrov Arviku – na poradenstvo pri zriaďovaní podniku – za 176–tisíc eur vyhrala firma Management Solution. Jej majiteľka Ingrid Grebecová figurovala v iných firmách práve so Selmanim a Erikom Maxinom.
Peniaze chce späť
Od zmluvy s Arvikom pritom Tomanová v decembri odstúpila. Z 3,4 milióna eur, ktoré mal bardejovský podnik odsúhlasené na svoje fungovanie, mu ministerka práce poslala vyše dva milióny eur.
Zatiaľ ide o peniaze zo štátneho rozpočtu, Európska komisia totiž ešte neschválila preplatenie peňazí z eurofondov. Pri svojom audite v decembri pritom našla komisia pochybenia práve pri Arviku a ešte pri Revúckom sociálnom podniku.
Tomanová žiada Arvik, aby peniaze vrátil. Vedenie podniku bojuje o to, aby zmluvu obnovila. Vo štvrtok jej poslal jeho šéf Sendek otvorený list.
Pilotné sociálne podniky mali riešiť nezamestnanosť v regiónoch stredného a východného Slovenska. Zatiaľ však zamestnali menej ako 380 ľudí. Tomanová v novembri priznala, že tento cieľ sa im podarilo splniť len na 18 percent.
Ako vláda plní sľub bojovať proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
