BRATISLAVA. Poskladajú sa na pomoc Grécku členovia únie, či Grékov načas založí niektorá z veľkých nemeckých bánk? Alebo bude pomoc Grécku vyzerať úplne inak?
Na zodpovedanie podobných otázok čakajú finančné trhy už niekoľko dní. Lídri únie sa minulý týždeň totiž zhodli len na tom, že ak bude treba, Grékom pomôžu. Stále nie je jasné ako. Neistota oslabuje euro a zvyšuje nervozitu na finančných trhoch. Dúfajú, že dnes by mohla prísť úľava. Ministri financií únie by mali rokovať o konkrétnej forme pomoci. „To, čo trhy chcú, je záväzok kľúčových krajín únie, že poskytnú Grékom pôžičku na financovanie dlhu," povedal pre Bloomberg analytik Stuart Thomson z Ignis AM.
Nemci: Preč s nimi
Ako chce grécka vláda šetriť
deficit rozpočtu by mal klesnúť do roku 2012 na tri percentá HDP z minuloročných 12,7 percenta,
pomôcť by malo zmrazenie platov vo verejnom sektore a zrušenie niektorých bonusov k platom,
za každých päť ľudí, ktorí odídu z verejnej správy do penzie, by úrady mali zamestnať len jedného nového zamestnanca,
zvýši sa priemerný vek odchodu do penzie z 61 na 63 rokov,
zvýšiť dane z tabaku, benzínu, alkoholu a majetkové dane,
znížiť hornú hranicu, od ktorej sa účtuje 40percentná sadzba dane z príjmu zo 75tisíc na 60tisíc eur.
Kým investori čakajú, ako dopadne dnešná schôdzka ministrov, bežní ľudia v Nemecku majú v probléme jasno. Viac ako polovica z nich by podľa prieskumu, ktorý v nedeľu zverejnili noviny Bild, Grékov z eurozóny vypoklonkovala. Nemci sú aj proti tomu, aby ostatné štáty únie zachraňovali Grécko.
Odchod z eurozóny však nie je jednoduchý. Bruselské dokumenty s tým nerátajú. „Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy existuje možnosť opustiť Európsku úniu, ale v prípade členstva v eurozóne, táto možnosť neexistuje," povedal expert Českej sporiteľne pre európske záležitosti Petr Zahradník.
Únia chce, aby Gréci prekopali svoju povahu, píše Ivan Štulajter.
Špekulácie o vylúčení Grécka z eurozóny politici únie odmietajú. Šéf skupiny ministrov financií únie Jean-Claude Juncker povedal, že by to malo „ničivé a katastrofálne dôsledky". Člen vedenia Európskej centrálnej banky a guvernér cyperskej centrálnej banky Athanasios Orphanides si zas myslí, že grécke problémy sa zveličujú. Verí, že Grécko urobí všetko, čo treba, aby sa dostalo z krízy.
Jeho vyjadrenia sa podobajú frázam z tajného manuálu, v ktorom Brusel odporúča ministrom financií či zástupcom centrálnej banky reagovať na otázku o problémoch Grécka tak, že dôverujú tamojšej vláde.
Hostina sa už končí
Podľa Zahradníka nie je dôležitá len otázka, ako únia Grékom pomôže, ale aj to, či dokáže krajinu s rozbujneným štátnym aparátom dotlačiť k tomu, aby si upratala rozpočet a začala sa správať zodpovedne.
Rozpočtové pravidlá dnes porušuje celá únia a pokutu za to ešte nik nedostal. „Pravidlá rozpočtovej disciplíny v únii sú veľmi slabé, povedal by som, že až impotentné a sú skôr na smiech," myslí si Zahradník. Účinnejším nástrojom na Grékov by podľa neho bolo, ak by im únia siahla na eurofondy, kým sa nepolepšia.
Grécka kríza naplno prepukla vlani, keď pre vysoký dlh a deficit rozpočtu prišla krajina o výhodný rating. Opäť sa ukázalo, že ich štatistiky sú viac ako pochybné. Pôvodný odhad deficitu rozpočtu na minulý rok sa napokon strojnásobil takmer na 13 percent HDP. Pravidlá únie povoľujú tri percentá. Kríza neskôr začala naštrbovať dôveru finančných trhov k eurozóne. Euro preto od začiatku roka stratilo vyše päť percent.
Únia pomoc Grékom podmieňuje znížením deficitu minimálne o štyri percentá HDP. Vláda plánuje preto zmraziť platy, zvýšiť dane a siahnuť aj na mimoriadne štedré penzie. Minulý týždeň proti tomu demonštrovali tisíce ľudí, ktorých do ulíc doviedli odbory. Štrajk však ani zďaleka nebol taký mohutný, ako sa čakalo. Ľudia si podľa BBC totiž začínajú uvedomovať, že inej cesty, ako sa uskromniť, niet.
„Večierok v Grécku sa skončil, a ľudia si budú musieť zvyknúť na uťahovanie opaskov," povedal analytik Českej sporiteľne Jan Jedlička.
