Ak Brusel nebude spokojný, začne úsporné opatrenia navrhovať sám.
BRATISLAVA, BRUSEL. Máte 30 dní na to, aby ste nám predložili seriózny plán za zníženie výdavkov, nasadili uzdu svojmu dlhu a upokojili finančné trhy, odkázali včera z Bruselu po uši zadlženým Grékom ministri financií Európskej únie. Doterajší úsporný balík sa únii nezdá dostatočný. Finančné trhy sa tak nedočkali avizovanej pôžičky pre krajinu, ktorá je na pokraji bankrotu.
Vari ovládli svet hlupáci, pýta sa Ivan Štulajter.
Vyháňanie Grécka z eurozóny je zlý nápad, myslí si Rado Baťo.
Nová faloš
Problémy Grécka
Vlani mali Gréci najvyšší rozpočtový deficit v únii, až 12,7 percenta HDP, štyrikrát viac, ako je povolené.
Grécky dlh je tiež najvyšší v únii, dosahuje 125 percent HDP.
Len na úroky z dlhu dávajú Gréci ročne 10 percent z toho, čo celá ekonomika vytvorí, teda asi 30 miliárd eur.
Brusel navyše povedal, že sa pozrie na pochybné grécke štatistiky. Zistilo sa totiž, že Gréci nefalšovali rozpočtové čísla len v čase vstupu do eurozóny, ale aj potom. Pomáhali im v tom americké banky JP Morgan a Goldman Sachs. Grékom podľa denníka New York Times ponúkli špeciálne pôžičky, cez ktoré získali peniaze bez toho, aby museli v účtovníctve vykázať zvýšenie dlhu. Mali za to sľúbený podiel z budúcich príjmov štátnych lotérií či z letiskových poplatkov.
Únia povedala, že o týchto transakciách nevedela. „Túto záležitosť musíme do hĺbky preskúmať. Zistíme, či boli dodržané pravidlá," povedal eurokomisár pre hospodárstvo Olli Rehn.
Trhy boli včera prekvapivo pokojné aj napriek tomu, že únia nezverejnila sľubovanú konkrétnu formu pomoci Grécku. Euro sa včera posilnilo o necelé percento. „Ak únia povie, že Grékom nepomôže, je to pre euro pozitívne, pretože to dáva signál, že sa v eurozóne nebudú tlačiť dodatočné peniaze na pokrytie dlhov nezodpovedných vlád," povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Grécko svojou nezodpovednou politikou, ktorá viedla k nekontrolovanému nárastu štátneho dlhu, spôsobilo v uplynulých dňoch problémy celej eurozóne a výrazne oslabilo euro. Aj napriek včerajšiemu posilneniu sa, stratilo euro tento rok takmer päť percent.
Včerajšie vyhlásenie ministrov je dôkazom, že tlak eurozóny na Grécko pozvoľne stúpa. Šéf ministrov eurozóny Jean-Claude Junker Aténam odkázal, že ak doteraz navrhnuté opatrenia na zastavenie zadlžovania nezaberú, bude treba prijať ďalšie. Gréci by mali do polovice budúceho mesiaca úniu informovať, čo by balík „B" mal obsahovať. Junker im odporúča, že by mali zvýšiť daň z pridanej hodnoty, viac zaťažiť daňami luxusné tovary a osobné autá.
„Grécko je zodpovedné za nápravu svojich verejných financií. Je to hlavne ich vnútroštátny problém," povedal v médiách Junker.
Ako protektorát
Ak by sa ukázalo, čo mnohí analytici aj politici predpokladajú, že doterajšie návrhy na zníženie deficitu z vlaňajších 12,7 na 8,7 percenta HDP stačiť nebudú, Grékov čaká malý diktát. Únia si podľa Junkera vyhradzuje právo pridať svoje návrhy. Nový balík navyše podlieha súhlasu Bruselu s tým, že ministri financií budú o ňom hlasovať bez svojho gréckeho kolegu.
To pripomína scenár, ktorý minulý týždeň naznačil český ekonóm Pavel Kohout: „Je možné, že Grécko prejde do určitej formy neformálneho protektorátu: formálne bude mať vlastnú vládu, ale o financiách budú rozhodovať európski úradníci." Pochybnosti ohľadom gréckych sľubov vydať sa po desaťročiach rozhadzovania na cestu úspor vyvoláva zloženie prvého úsporného balíčka na zastavenie obrovského dlhu, ako aj falšovanie štatistík.
Až štvrtinu úspor na zníženie deficitu má priniesť zníženie daňových únikov. Pochybnosti sú v tom, že sa to roky Grékom nedarilo. Grécky premiér povedal, že ročne prichádza rozpočet pre úniky o 31 miliárd eur, čo je okolo 10 percent HDP. V Grécku je bežné, že keď si napríklad prídete do opravy po auto, povedia vám napríklad 300 eur, no ak si vzápätí vypýtate účet, je to 350 eur.
