NEW YORK. Investoval do fondu, kótovanom na burze 421 miliónov USD (308,45 milióna eur) a jeho celková suma vo fonde dosiahla 663 miliónov USD. Vyplýva to z informácie, ktorú Soros musel poskytnúť americkému burzovému dohľadu SEC.
Zatiaľ nie je jasné, či tam investor peniaze nechal, alebo či ich z fondu znovu vybral. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári povedal, že podľa neho je cena zlata neprimerane vysoká a predstavuje "bublinu najvyšších rozmerov".
Dopyt po zlate trvá už niekoľko mesiacov. Treba pripomenúť, že 3. decembra 2009 dosiahla unca (31,1 g) zlata historický cenový rekord, keď sa predávala po 1226,10 USD. Záujem o zlato súvisí s obavami o vývoj eura a celú menovú úniu, ale aj s rastom inflácie. Druhým faktorom je sila dolára. Vysoký rozpočtový deficit vlády prezidenta Baracka Obamu a voľná úverová politika americkej centrálnej banky zvyšujú nedôveru investorov voči papierovým peniazom.
Experti tvrdia, že ďalší vývoj ceny zlata bude závisieť od kurzu dolára. Silnejúci dolár ju bude tlačiť dole, oslabovanie americkej meny bude prospievať žltému kovu ako univerzálnym peniazom, ktorých hodnota je v našom ekonomickom systéme nezničiteľná.
Investori v strednodobom horizonte predpokladajú, že cenu zlata budú ovplyvňovať centrálne banky a banské spoločnosti. Centrálne banky vyspelých krajín by mali pokračovať v predaji zlata zo svojich rezerv, kým banské spoločnosti by mali obmedzovať jeho prísun na trh. Na ňom by sa malo nachádzať menej kovu, čo bude znamenať, že jeho cena bude rásť.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
