BRATISLAVA. Rok 2008 patril na Slovensku k predkrízovému obdobiu. Finančná kríza sa o slovenské firmy iba obtrela, výrazný pokles produkcie nastal až nasledujúci rok.
Napriek tomu v roku 2008 podniky, ktoré dostali zadarmo tony emisných kvót skleníkových plynov, ich dokázali vo veľkej miere ušetriť. Až 6,8 milióna ton z 32,1 milióna nepotrebovali na svoju prevádzku.
Vláda si vyberá, ku komu bude štedrá, píše Ivan Štulajter
Ak by všetky voľné kvóty predali na burze, v lete 2008 by zarobili až 194 miliónov eur. Vtedy sa totiž cena za jednu tonu podnikových emisných povoleniek vyšplhala na svetových burzách až na 28,5 eura.
Mohol znížiť štátny dlh
Balík 32 miliónov ton emisných kvót dostali firmy od štátu zadarmo. Štát im ich nadelil z balíka 67 miliónov ton.
Ten ich zase dostal na základe medzinárodného dohovoru o Kjótskom protokole. Okrem toho, že štát musí zo svojho balíka vyčleniť emisie pre firmy, musí počítať aj s rezervou pre nové firmy, ale aj s balíkom, ktorý odovzdá do Bruselu za znečisťovanie ovzdušia automobilmi či čističkami.
Zvyšok, približne 17 miliónov ton ročne, ostalo štátu na predaj. Ide o takzvané AAU, ktoré vláda predala v roku 2008 garážovej firme Interblue Group po 5,05 eura za tonu a zarobila 75 miliónov eur. Tie použila na zatepľovanie.
Exminister životného prostredia László Miklós hovorí, že ak by firmy dostali len toľko emisných kvót, koľko naozaj potrebujú, ostalo by viac štátu. Za rok 2008 by tak mohol speňažiť skoro o sedem miliónov ton emisných kvót viac, napríklad aj formou aukcií ako Rakúšania.
Peniaze by mohol použiť rôzne. „Ak by štát jasne deklaroval, že ide o horúci vzduch, ktorý nie je viazaný zelenými projektmi, peniaze by mohol použiť podľa vlastného uváženia," povedal obchodník s emisiami Miroslav Wollner.
V roku 2008 by za „horúci vzduch" vláda dostala okolo štyroch eur za tonu. Za milióny ton, ktoré daroval firmám nad ich potrebu, tak mohol získať okolo 27 miliónov eur. „Mohol by ich použiť na niektoré dávky ľuďom," myslí si ekonóm Robert Prega z Tatrabanky. Tým by sa tlmilo zvyšovanie štátneho dlhu.
Keby vláda predala voľné kvóty s tým, že výnos použije na zníženie skleníkových plynov, získala by navyše minimálne 68 miliónov eur. Peniaze by mohla poskytnúť ľuďom ako nenávratnú finančnú výpomoc pri zatepľovaní. Z peňazí od Interblue Group sú návratné pôžičky.
Teoretické táraniny
Firmy vďačia za nadštandardné balíky emisných kvót a zárobky hlavne vďaka tomu, že za vlády Roberta Fica prestali existovať jasné pravidlá na prideľovanie emisií. Tvrdí to bývalý špecialista z ministerstva životného prostredia. To, čo poslalo ministerstvo do Bruselu, sú podľa neho iba „teoretické táraniny".
Jana Kaplanová, hovorkyňa environrezortu tvrdí, že pravidlá majú. Z jej odpovede však vyplýva, že nejde o žiadny konkrétny kľúč alebo vzorec. „Pri určovaní celkového množstva kvót sme použili viaceré dokumenty."
Malo ísť napríklad o historické údaje o emisiách od roku 1998 do roku 2003, makroekonomické prognózy ministerstva financií, projekciu emisií skleníkových plynov z roku 2004. Kaplanová odmieta, že by niektoré firmy dostali viac ako potrebovali.
Podľa nej veľké rozdiely vznikli aj pre krízu: „Ak sa vyskytujú prípady, keď majú niektoré firmy emisné kvóty vyššie, ako sú ich súčasné emisie, táto situácia môže byť zapríčinená napríklad znížením produkcie v dôsledku straty obchodných partnerov, prípadne realizovaním ekologických investícií, ktorými sa emisie znižujú."
