PRAHA.
Je presvedčený, že za terajšiu hospodársku krízu si môžeme sami.
Linhart si v diskusii o príčinách finančných a hospodárskych problémov vo svete i doma s úprimnosťou niekdajšieho rockera nedáva pred ústa servítky. To, čomu sa u nás hovorí kríza, krízou vôbec nie je. Podotkol: "Počas mojich ciest po svete som videl málo krajín, v ktorých sa žije lepšie než tu. Žili sme si nad pomery a teraz budeme musieť zo svojich nárokov trochu zľaviť."
Nepopiera, že ťažkosti k nám prišli spoza hraníc. Postupne, od obdobia internetovej horúčky "dot.com" a masívnych nadhodnotených internetových investícií, ktoré sa neskončili očakávanými ziskami, ale krachom firiem, ktoré nestihli, alebo ani nemohli vyprodukovať nijakú hodnotu. "Stručne, celá táto euroatlantická civilizácia začala spotrebúvať sama seba. Súhlasím s tvrdením, že sa to všetko začalo internetovou bublinou pred desiatimi rokmi a ilúziou, že nemusíme nič produkovať a napriek tomu budeme bohatí," uviedol.
Doťahuje sa aj India
Sám má s globálnou "krízou bieleho muža" svoje skúsenosti. Porovnáva našu situáciu s vlastnými zážitkami vo svete a hlavne v ázijských krajinách. "Majú obrovský ťah na bránu. A to dokonca aj v myslení obyčajných ľudí. Napríklad v Indii mi pracovník čerpacej stanice povedal: Sme stará civilizácia, ktorá dočasne v rebríčku klesla. Teraz to vám bielym ľuďom ale vrátime!"
Linhart nepochybuje, že sa to ázijskému mužovi podarí. "Je isté, že nám to vráti. Už sme takmer prehrali. S Čínou celkom určite a India sa už doťahuje takisto. Je to ako v šprinte. Jeden sa usiluje utekať štýlovo a tak, aby si pritom veľmi neprepotil tielko; druhý uteká zo všetkých síl. Je jasné, kto vyhrá."
Porovnania zvýrazňuje aj príkladmi z vlastného odvetvia, z výroby kompresorov. "V indickom Coimbatore som držal v rukách firemné časopisy tamojšej továrne na kompresory. Všimol som si, že niektoré projekty, ktoré tu ešte len pripravujeme, oni majú už hotové. Pritom si zoberte, že Indovia nám dodávajú odliatky za ceny, za aké sme ich v Atmose kupovali od českých dodávateľov v roku 1993. U nás odvtedy zdraželi o 250 %."
Linhart s troma spoločníkmi vybudoval Atmos na začiatku 90. rokov na troskách voľakedajšej škodováckej fabriky na kompresory. V roku 1992 ju kúpili za 60 miliónov Kčs, vlastne tie peniaze im požičala banka. Do ôsmich rokov jej ich vrátili. Výrobný program tvorili tri typy kompresorov. V súčasnosti ich produkuje podnik 40. Prvý rok samostatného podnikania priniesol výrobu 140 kusov, teraz ich dodávajú ročne okolo 7000. Pre brzdové systémy, pre továrenské haly, aj tie klasické stavebné.
V Šanghaji za štvrtinovú cenu
Na vtedajšie časy podnikateľských začiatkov spomína Linhart ako na jedno veľké dobrodružstvo. "To bola éra, v ktorej si veľmi veľa ľudí myslelo, že keď im patrí fabrika, tak je z nich hneď fabrikant."
Recept na krízu je podľa podnikateľa jasný: Investovať, reorganizovať, húževnato bojovať. Podnik musí zarábať. Ale o "podnikateľoch", ktorí myslia len na svoje obohatenie, má jednoznačný názor. "Ale keď začnete medenáky počítať pre seba, začnete robiť hlúpe rozhodnutia," tvrdí. Z práce by mali mať dobrý pocit aj zamestnanci. V Atmose to asi funguje napriek tomu, že priemerná mzda tu zďaleka nedosahuje republikový priemer a za vysokými zárobkami sa z Plzne a okolia chodí pracovať inde.
Šéf firmy je presvedčený, že motiváciou zamestnanca je aj dobrý pocit z toho, že pod jeho rukami vyrastá niečo, čo má hodnotu, že sa podieľa na niečom, čo má zmysel a je o to záujem.
Je niečo, čoho sa Linhart bojí? "Bojím sa Číny. V Šanghaji kúpite rovnaký stroj za štvrtinu jeho európskej ceny. A ich kvalita sa neustále zvyšuje. O 20 rokov bude Európa chudobnejšia než Čína," tvrdí Vít Linhart.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
