BRATISLAVA. Vzťahy medzi obchodníkmi a dodávateľmi potravín sú podľa bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS) a jeho koaličných kolegov stále v nerovnováhe. Vyriešiť by to mal nový zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Ten súčasný nie je podľa nich dosť prísny.
„Je dôležité, aby sa prostredie obchodných vzťahov znormalizovalo, lebo dochádza k niektorým neprimeraným bonusom a maržám," hovorí poslanec Jureňa.
Jeho opozičný kolega Ivan Štefanec (SDKÚ) však namieta, že takýto zákon zasahuje do slobody podnikania a bude mať nepriaznivý vplyv na spotrebiteľov. „Prejaví sa vo zvýšených cenách a v konečnom dôsledku aj v strate pracovných miest."
Koalícia je zasa vedľa, píše Ivan Štulajter.
Koniec výpredajov
Čo môže priniesť zákon
Koniec zliav a výpredajov´ produktov so zníženou trvanlivosťou či s poškodeným obalom.
Vyššie ceny potravín.
Menšia pestrosť ponúkaných potravín v obchodoch.
Zníženie podielu predávaných výrobkov vyrobených na Slovensku.
Strata pracovných miest.
Zodpovednosť predajcu za prípadný nekvalitný výrobok.
Riziko, že do akciových letákov budú môcť obchodníci zaradiť len tovar zo zahraničia.
Zákon nepriamo zakazuje, aby sa dodávateľ podieľal finančne na vývoji a dizajne výrobkov privátnych značiek.
Narušenie rovnováhy medzi obdchodníkom a dodávateľom.
Zdroj: obchodníci
Jedným z najkritizovanejších častí návrhu je zákaz predávať potraviny za ceny nižšie, ako ich obchodníci od dodávateľov kúpili. To by znamenalo koniec výpredajov a zliav, tvrdia obchodníci.
„Môže dôjsť k zvýšeniu cien, pretože návrh zakazuje vracať chybný tovar dodávateľovi. Zakazuje aj zľavy na tovar s krátkou lehotou trvanlivosti pod nákupnú cenu, teda zrušenie výpredajov," povedal Jiří Králíčka, operatívny riaditeľ spoločnosti Billa. Rovnako to vnímajú aj Tesco a Hypernova.
Gabriel Csollár, predseda predstavenstva COOP Jednota, si naopak nemyslí, že ceny budú rásť.
Obáva sa skôr možnosti, že obchodníci budú využívať viac zahraničných dodávateľov ako domácich, pre ktorých zákon nebude platiť.
Návrh má veľa chýb
Obavy, že reťazce budú viac využívať zahraničných dodávateľov, má aj generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš. „Nie som si istý, že predkladatelia celej problematike rozumejú. Pretože ak bude prijatý v takejto podobe, je jednostranný a v rozpore s princípmi Európskej únie."
Návrh má nedostatky aj podľa právnika Mareka Benedika. „Komicky pôsobí, že ako neprimerané podmienky sa kvalifikujú aj podmienky, ktoré sú nielen v obchodných, ale aj občianskych vzťahoch štandardné."
Jureňa zmeny v návrhu zákona pripúšťa: „Zaregistroval som pripomienky a myslím si, že niektoré majú rozumný základ. Ako napríklad možnosť, že sa budú musieť rušiť výpredaje," povedal.
Vzťahy nie sú dobré
O zmeny však veľmi stoja dodávatelia. „Dodávateľ potravín je v súčasnosti rukojemníkom veľkých obchodných systémov," povedal Dušan Janíček, zo Slovenských cukrovarov. Matej Müller, dodávateľ talianskych potravinárskych produktov, si však nemyslí, že by zákon mohol niečo zmeniť. „Reťazce si nájdu spôsob, ako si nechať platiť bonusy od dodávateľov, ktorí chcú predávať svoje produkty."
Milan Semančík, predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory, má úplne odlišný názor na to, či zákon zvýhodní zahraničných dodávateľov. „Ak by súčasná prax pokračovala ďalej, viedlo by to k postupnej likvidácii domácej výroby." Upozorňuje na nečestné praktiky, keď si napríklad obchodníci „určujú poplatky za trvalú spoluprácu či dokonca za vystavenie faktúry".
Ľubomír Drahovský z agentúry na prieskum trhu TERNO hovorí, že aj keď koaliční poslanci môžu sledovať dobrý zámer, realita bude iná. „Za novelou je cítiť lobing jednej strany, pričom obchod a jeho zákazník zostávajú v úzadí," povedal Drahovský.
Ak v marci poslanecký návrh zákona prejde, začne platiť od mája tohto roka.
Ako vláda plní sľub zlepšiť podmienky pre podnikanie
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
