V Grécku vyšli do ulíc milióny ľudí, aby protestovali proti návrhom vlády znížiť platy či dôchodky. Myslíte si, že premiér Papandreu má za takejto situácie šancu presadiť tvrdé rozpočtové reformy?
„My napríklad neprotestujeme, ale pracujeme, hoci iné médiá štrajkujú. Protesty sú veľké, no nedá sa to zovšeobecňovať. Myslím si, že ľudia uznávajú, že vláda musí prijať určité opatrenia na odvrátenie kolapsu verejných financií."
Kde beriete presvedčenie, že vláda bude v reformách úspešná?
„V Grécku nie je príliš veľká opozícia proti úsporným opatreniam. Ak vláda povie, že mzdy klesnú o päť alebo o sedem percent, nikto jej nemôže zakázať, aby to urobila. Opatrenia nezaberú okamžite, treba na to čas. Verím, že napokon budú viesť k zníženiu veľkého rozpočtového deficitu."
Do ulíc vyšli tri milióny ľudí. Nie je to príliš silná masa na to, aby sa vláda zľakla?
„Toľko ľudí neprotestuje."
Tú informáciu priniesli svetové agentúry.
„Viem, že médiá si robia svoju prácu, no niekedy aj zveličujú."
Kto sa zapojil do generálneho štrajku?
„Štrajkuje najmä verejný sektor a niektoré odvetvia súkromného. Väčšina súkromných podnikov však pracuje."
Veríte, že vláda protesty zvládne?
„Protesty nie sú ničím nezvyčajným. Aj v Maďarsku pred niekoľkými mesiacmi znížili platy, tiež sa tam štrajkovalo a vidíte, opatrenia stále platia. Myslím si, že keby slovenská vláda povedala, že bude znižovať platy o 5 či o 10 percent, určite by aj u vás proti tomu ľudia protestovali. Sme parlamentná demokracia. Ak vláda niečo schváli a parlament to prijme, ľudia to budú akceptovať. Uznávajú, že sme v núdzi a musíme medzinárodným finančným trhom dokázať, že máme silu a kapacitu posunúť krajinu do lepšej rozpočtovej pozície."
Ľudia v prvom rade pozerajú na svoje platy. Uvedomujú si podľa vás, že Grécko bolo nedávno na prahu bankrotu?
„Nerada by som používala takéto termíny v súvislosti s Gréckom. Realita je, že máme slabé verejné financie. No za problémami Grécka sú aj špekulatívne útoky finančných trhov. Ak sa finančné trhy rozhodnú útočiť na euro, krajiny budú mať slabé linky na trhy. Ak napríklad Slovensko bude mať slabé linky na trhy, bude mať problém predať štátne dlhopisy a získať peniaze na financovanie dlhu."
Realita je však taká, že pred bankrotom bolo Grécko, nie Slovensko.
„Realita je zložitá a je o tom, že máme slabé verejné financie. No je to aj o špekulatívnych útokoch finančných trhov a tie sú mimo nášho dosahu. Úverové deriváty CDS fungujú tak, že investorom prinášajú zisk, len ak sa naplnia negatívne očakávania na trhu."
Prečo Grécko vyhlasuje, že nechce podporu únie?
„Pretože o ňu nežiadame. Žiadame o určitú formu podpory, ak by na trhoch došlo k najhoršiemu. Nechceme nič iné, len si požičať na trhu peniaze za podobných podmienok, ako naši európski partneri, samozrejme, pri zohľadnení špecifík krajiny. Ani Francúzsko alebo Slovensko by neboli schopné platiť za štátne dlhopisy takú prirážku, akú platíme dnes my. Náš minister financií povedal, že by bolo vhodné špecifikovať, aké opatrenia by únia prijala, keby sa niektorá z krajín dostala do ťažko riešiteľnej situácie. To by trhy upokojilo a my by sme boli schopní požičať si lacnejšie a financovať náš dlh. Ak únia Grécko nechá len tak, potom sa trhy obrátia na Španielsko, Portugalsko a bude problém. Uvedomujeme si, že musíme dať naše verejné financie do poriadku, ale potrebujeme pomoc, o akej som hovorila."
