BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zažila vlani pre krízu najhorší rok od rozdelenia Československa. Padla o 4,7 percenta. Pocítili to takmer všetci. Firmám klesali tržby, menej investovali, ľuďom platy klesali alebo rástli len veľmi mierne, na rôzne bonusy a odmeny museli mnohí vlani zabudnúť. O prácu prišlo takmer 150-tisíc ľudí. Nezamestnanosť sa podľa Štatistického úradu na konci roka zvýšila na 13,9 percenta.
Štatistický škriatok
O zložitej situácii hovorí vývoj platov. Priemerná mzda síce minulý rok stúpla o tri percentá na 745 eur. Tak pomaly ako vlani však platy u nás nerástli 20 rokov. Nebyť štedrosti verejnej správy a hry štatistických čísel, rast platov by bol podľa ekonóma UniCredit Bank Dávida Dereníka len mierne nad nulou.
Platy zamestnancov vo verejnej správe totiž na rozdiel od mnohých, ktorí pracujú v súkromnom sektore, vlani rástli. A spotreba verejnej správy bola podľa štatistikov jedinou zložkou hrubého domáceho produktu, ktorá minulý rok stúpala. „V roku 2009 v ekonomike rástli mzdy minimálne, mnohí ľudia dokonca prichádzali o svoje príjmy a padali do hmotnej núdze. No v štátnej správe boli mzdy valorizované aj v časoch, keď je šetrenie kľúčovou úlohou," povedal Dereník.
Priemernú mzdu nafúklo aj to, že firmy prepúšťali najmä tých, ktorí zarábali najmenej, teda ľudí s najnižšou kvalifikáciou a najmenšími skúsenosťami. „V zamestnaní ostávajú ľudia s vyššími platmi, čo štatisticky priemernú mzdu zvyšuje," vraví Ivan Chrappa zo Štatistického úradu.
Stále s otáznikom
Kríza najviac zasiahla ľudí, ktorí prišli o prácu. Teraz sa mnohí z nich prepadli do sociálnej siete, kde je podpora okolo 160 eur. Nezamestnanosť je u nás tretia najvyššia v únii. Dereník odhaduje, že bude ešte ďalej rásť. Na úradoch práce pribudne tento rok možno až 30-tisíc ľudí. Už dnes je bez práce zhruba 380-tisíc ľudí. Nezamestnanosť rastie aj preto, že zo zahraničia sa vracajú tisícky našincov.
Posledný štvrťrok priniesol nádej, že kríza ustúpi, znovu sa nám začne dariť a nezamestnanosť prestane klesať. Medziročný pád ekonomiky sa v poslednom štvrťroku zmiernil na mínus 2,6 percenta. V porovnaní s tretím štvrťrokom si však ekonomika polepšila o dve percentá.
Podľa Petra Pašku z personálnej agentúry ProAct People znovu začal rásť dopyt po robotníckych pozíciách. Tých pre krízu ubudlo najviac. Nad oživením ekonomiky však visí otáznik. Možno po doznení vládnych dotácií v zahraničí, od ktorého sme závislí, príde ďalší pokles. Zlé správy prichádzajú najmä z Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Predaj áut tam tento rok klesol asi o tretinu. To môže zasiahnuť aj náš priemysel. Napriek tomu ekonómovia odhadujú, že ekonomika mohla u nás tento rok vzrásť o dve až tri percentá. „Nato, aby začala klesať nezamestnanosť, je to málo," povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sadovská.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť rast miezd (aj reálnych)
Čo sľúbili: (Cieľom je) Parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol sprevádzaný rastom reálnych miezd.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. V čase rýchlo rastúcej ekonomiky je podľa nich sľub ľahko splniteľný. Bez reforiem je však len prázdnym politickým heslom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2006 až 2008 pokračoval vysoký rast nominálnych aj reálnych miezd (významnou príčinou boli reformy predchádzajúcej vlády a dobre rozbehnutá ekonomika), v roku 2009 sa však výrazne spomalil (významnou príčinou je hospodárska kríza).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvyšovať zamestnanosť
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, čo bolo najmä dôsledkom krízy. Podľa Eurostatu ale nezamestnanosť na Slovensku v období od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o 4,3% (z 9,3% na 13,6%), kým v EÚ len o 2% (zo 7,6% na 9,6%). Na Slovensku teda rástla nezamestnanosť v roku 2009 viac než dvojnásobne rýchlejšie než v EÚ.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
