Na trhu je toľko voľných lietadiel, že lízingovky ich neváhajú poskytnúť finančne slabým spoločnostiam, ktoré to nezvládnu.
V súvislosti so situáciou okolo spoločnosti Air Slovakia, zvýšil sa záujem o vaše charterové lety?
"Väčšina slovenských cestoviek využila služby jedného charterového dopravcu. Charterové kapacity sú v súčasnej dobe predimenzované, na trhu je veľa voľných lietadiel. Nemyslím si, že situácia aerolínií Air Slovakia to nejako zmení, pretože ich kapacity dokážu pokryť iní prepravcovia."
Vy do charterového biznisu nepôjdete?
"Charterový biznis sa hlavne spolieha na prepravu veľkokapacitnými lietadlami na väčšie vzdialenosti s kapacitou okolo 150 sedačiek. My máme lietadlá s kapacitou 70 sedačiek a doletom na juh Talianska, do Chorvátska, Grécka, Bulharska alebo, Rumunska. Faktom je aj to, že slovenský trh je pre leteckú dopravu malý. Kúpna sila obyvateľstva je limitovaná. Spoliehať sa iba na náš trh je pre každého dopravcu veľkým rizikom.
Odhadujem, že okolo 70-percent potenciálnych zákazníkov sa nachádza v oblasti sto kilometrového okruhu od Bratislavy, zároveň je však táto oblasť spádovou pre pôsobnosť troch letísk - Viedne, Budapešti a Bratislavy. Preto hľadáme možnosti uplatniť sa aj v zahraničí, kde máme relatívne dobrú pozíciu. Už dnes máme dohodnuté pravidelné charterové lety z talianskeho Bergama na Menorcu, Bari a do Crotone."
Povedali ste, že kúpyschopnosť je nízka. Je toto dôvod, prečo v tuzemsku krachuje toľko leteckých spoločností?
"Základným kameňom úspechu je mať za sebou dobrý trh. Môžete sa pozrieť aj na veľké a úspešné spoločnosti, za ktorými je silná ekonomika krajiny. Ďalším momentom je veľkosť trhu. Pokiaľ máte trh veľký, môžete k tomu prispôsobiť veľkosť leteckej spoločnosti. Čím väčšia letecká spoločnosť, tým sa vám určité fixné náklady rozpočítavajú na väčší počet sedačiek v lietadlách. Takže je rozdiel mať tri alebo tridsať lietadiel. Dôležitý je aj obchodný model, no a pokiaľ sa orientujete čisto na charterovú prevádzku, tak v lete síce máte plne vyťažené lietadlá, no budete sa potýkať s problémami pri hľadaní ich využitia v zime."
V zime, ktorá je podčiarknutá krízou, je to ťažké.
"Tam treba hľadať možnosti inde, buď v pravidelnej doprave alebo v prenájme lietadiel. Kapacity sa dnes prenajímajú za veľmi nízku cenu, čo je veľké riziko. Môžu o ne totiž prejaviť záujem finančne slabé spoločnosti, ktoré to nezvládnu."
Nie je to vo veľkej miere aj vina samotných lízingoviek? Veď lepšia desatina splátky lízingu ako lietadlo, ktoré nelieta.
„Princíp tohto biznisu je jednoduchý. Je výhodnejšie dostať zaplatený lízing v priebehu letnej sezóny a potom možno niečo v zime, ako lietadlá nechať stáť. A na zemi ich predsa treba alebo konzervovať, alebo kontrolovať a udržiavať."
Ako sa profiluje Danube Wings?
"Neskúmal som minulosť, ale dnes sa profilujeme ako „low-cost plus". Niečo podobné ako AirBerlin či FlyNiki. Predávame jednosmerné letenky a naše ceny sú relatívne nízke. K tomu poskytujeme základný servis na palube, ako jedlo alebo nápoje a, samozrejme, cena prepravy batožiny je v cene letenky."
Bude sa profilovanie firmy v minulosti pod vašim vedením meniť?
"Letecká spoločnosť je dlhodobá záležitosť z hľadiska plánovania a investícií. Pokiaľ dôjde k zmene manažmentu, tak nastupujete do rozbehnutého vlaku a v určitom zmysle musíte pokračovať. Tým rozbehnutým vlakom sú napríklad vyžiadané sloty (odletové a príletové práva, pozn. autora), určené destinácie kam chceme lietať a kedy chceme lietať. Musíme sa toho držať, aj keby sme nechceli. Samozrejme, stále hľadáme trhové príležitosti a pravidelne vyhodnocujeme ekonomickú rentabilitu jednotlivých trás. Napríklad práve dnes sme dohodli novú pravidelnú linku z Milána na Sardíniu."
Prečo ste prijali ponuku pracovať ako obchodný riaditeľ Danube Wings?
"Začínal som ešte v Československých aerolíniách a v tomto biznise sa pohybujem už 30 rokov. Svoju motiváciu nachádzam vo výsledkoch. Bol som smutný, keď som pozoroval vývoj civilného letectva na Slovensku.
Ja som vždy musel vedieť kalkulovať, či už zmenu typu lietadla, náklady, tržby, či na danú linku je možné dať väčšie lietadlo a podobne. Bol som preto prekvapený, za akých podmienok slovenskí dopravcovia operujú niektoré linky a dokázal som rýchlo zistiť, kde skončia. Mám veľký záujem na vybudovaní pevnej leteckej spoločnosti a v Danube Wings na to cítim príležitosť."
Do súkromnej sféry ste teda opäť prišli aj preto, že ste neboli spokojný s výsledkami v štátnej správe?
"Ťažko hodnotiť, či ma tie výsledky tešili. Pokiaľ cez 30 rokov robíte v obchodnej oblasti snažíte sa vymýšľať a tvoriť. Zrazu sa potom posadíte na stoličku úradníka. Úradovanie ma nebavilo, tak som požiadal o uvoľnenie z funkcie. Začal som robiť poradcu pre firmu v oblasti leteckých trenažérov a v tom prišla ponuka z Danube Wings."
V letnom letovom poriadku máte Chorvátsko, ktoré je pre našinca obľúbenou destináciou. Ako sa to prejavuje na záujme o túto linku?
"Keďže sme letový poriadok upravovali, meškali sme so začiatkom predaja prímorských destinácií. Dnes sú už letenky z Bratislavy do Zadaru a Splitu v predaji. Určité miesta sme poskytli cestovným kanceláriám, ktoré ich ďalej predávajú. Ostatné predávame individuálne cez agentúry alebo priamo. Ja mám vo zvyku pristupovať k veciam opatrne, preto radšej začneme s predajom menších kapacít. Minulý týždeň sme mali rokovanie s letiskom Brno, ktoré má tiež záujem o pravidelnú linku do chorvátskeho Zadaru.
Je reálne, že odtiaľ začnete lietať ešte tento rok?
"Je to skôr dlhodobá záležitosť, lebo predaj sa začína obyčajne minimálne so šesťmesačným predstihom. Pokiaľ cestovné kancelárie budú schopné viac-menej garantovať výpredaj minimálne polovice našej sedačkovej kapacity, tak samozrejme sme pripravení ísť do nových projektov. Som však zásadne proti tomu, aby sme zbytočne išli do finančných rizík. My potrebujeme rozumne, postupne expandovať a rásť tam, kde to potenciál cestujúcich umožňuje."
Zrušili ste lety do Veľkej Británie o ktoré bol v minulosti väčší záujem aj kvôli pracovnej turistike. Plánujete tento rok túto linku opätovne otvoriť?
"Dnes si myslíme, že nie. Nemyslím si, že v minulosti bola táto linka dostatočne prekalkulovaná. Otvoreniu linky by mal predchádzať prieskum trhu, ktorý napovie, koľko cestujúcich má o takúto linku záujem a za akú cenu. Na vytvorenie požadovanej ceny je potrebné správne rozpočítať náklady na sedačku v lietadle, preto sa musí vybrať správny typ lietadla. Keby aj toto všetko vyšlo pozitívne, je nutné sa pozrieť aj na potenciál predaja leteniek v Anglicku, či vám dokáže vygenerovať dostatočný počet pasažierov na spätnú linku."
Pelikán.sk vraj stojí za internetovou stránkou www.danube-wings.sk. Ako sa vám s nimi spolupracuje?
"Chceme a budeme s nimi rokovať o spolupráci, no zatiaľ som sa k tomu nedostal. Tak ako hovoríte, pri Pelikáne existujú určité špecifiká, ktoré musíme spoločne prerokovať."
Len tá spomínaní internetová stránka nesie váš názov. Predpokladám, že ho máte registrovaný ako obchodnú značku?
"Áno, máme. Nechcem to však riešiť cez médiá. Korektné je to riešiť rokovaniami."
Môžu z toho vzniknúť nejaké právne kroky voči Pelikánu?
"Odpoviem takto, na zajace sa nejde s bubnom."
Ako si predstavujete dobrú spoluprácu s Pelikánom, ale aj s inými predajcami?
"Uvítali by sme ich väčšiu aktivitu. Problémom niektorých spoločností tiež je, že kým my predávame reálne spiatočnú letenku za 140 eur, v ponuke predajcu leteniek sa objaví táto naša letenka za 200 eur. To deformuje pohľad na naše služby a odrádza potenciálnych zákazníkov. Naviac my dostaneme iba 60-70 percent z toho, čo cestujúci zaplatí predajcovi. Z toho ešte musíme zaplatiť daň a poplatky letiskám. Je to však vec ďalších rokovaní. Najlepšie je nakupovať letenky cez našu stránku."
Pracovali ste na ministerstve. Existuje Koncept národného leteckého dopravcu?
"Celosvetový trend je v tomto smere opačný, preto sa tomuto názvu usmievam. Dnes sa už termín národný dopravca nenosí. Sme na voľnom trhu kombinovaného štátneho a súkromného kapitálu. Pre všetkých musia existovať rovnaké trhové podmienky a štát si nemôže dovoliť preferovať jednu spoločnosť len preto, že je „národný letecký dopravca"."
