BRATISLAVA. Slovenská ekonomika by sa do roku 2020 mohla výrazne priblížiť k priemernej výkonnosti ekonomík krajín Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
Recesia, do ktorej v roku 2008 vyústila svetová hospodárska kríza, oslabila podľa materiálu aj rozvojové ašpirácie slovenskej ekonomiky. Po predpokladanom dvoj až trojročnom období, ktoré bude Slovensko potrebovať na návrat k predkrízovému stavu hospodárstva, však krajina môže očakávať zlepšenie.
Pri splnení podmienok potrebných na využitie zlepšenej celosvetovej konjunktúrnej situácie môže slovenská ekonomika konvergovať do roku 2020 v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa na 75 až 80 % úrovne 15 krajín EÚ, resp. na takmer 90 % úrovne európskej 27-čky.
"V tom istom čase sa miera zamestnanosti v SR môže priblížiť k úrovni EÚ 15 a mzdy môžu dosiahnuť 57 % úrovne týchto krajín," konštatuje sa v správe. Hrubý domáci produkt Slovenska na obyvateľa dosiahol v roku 2007 v parite kúpnej sily podľa údajov Eurostatu 67,7 % z priemeru celej EÚ.
Stratégia sa venuje jednotlivým oblastiam, na ktoré by sa Slovensko v ďalšom období malo sústrediť. Jednou z nich je aj podpora ľudského kapitálu. Doterajšie zanedbávanie tvorby ľudského kapitálu neprekážalo podľa materiálu vysokým tempám hospodárskeho rastu preto, lebo boli spojené s masívnym prílevom priamych zahraničných investícii a tým aj s vlnou inovácií prinášaných zahraničnými investormi.
Pri pravdepodobnom slabnutí prílevu týchto investícii v budúcej dekáde sa však hospodársky rast už pred rokom 2020 bude musieť opierať stále viac o domáce zdroje.
Jedným zo záverov analýz rozpracovaných v stratégii je aj konštatovanie, že je žiaduce po novom definovať a štruktúrovať aj funkcie štátu. Cieľom musí byť podľa stratégie efektívny štát vo všetkých jeho hlavných rozmeroch.
Ide najmä o funkciu štátu ako efektívneho regulátora, ochrancu vonkajších ekonomických a politických záujmov či efektívneho tvorcu verejnej politiky. Rovnako by štát mal garantovať sociálne istoty a poskytovať efektívne verejné služby.
"Absolútne nevyhnutné je zefektívniť štát a celý verejný sektor ako kľúčový faktor garantovania udržateľnosti verejných financií, ktorú nie je možné zabezpečiť výlučne na príjmovej stránke rozpočtov, kde sú relatívne malé rezervy," konštatuje sa v stratégii.
Dôležitá bude podľa materiálu aj zmena spôsobu vládnutia - od politikárčenia zameraného na stranícky a osobný prospech k tvorbe a realizácii systémovej verejnej politiky, založenej na faktoch. Autori stratégie zároveň konštatujú, že najväčším ohrozením politickej kultúry v postsocialistických štátoch je korupcia a klientelizmus. "Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti predstavuje vedeckú výpoveď autorského kolektívu, o spôsobe a miere jej využitia bude rozhodovať politická reprezentácia," upozorňujú autori stratégie.
Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti bola vypracovaná v rámci projektu Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti schváleného vládou v októbri 2006. Nadväzuje pritom na vypracovanú Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorá prešla oponentským pokračovaním v roku 2008 a bola oficiálne prezentovaná a predložená širokej odbornej verejnosti na diskusiu.
Na vypracovaní stratégie sa pod vedením Slovenskej akadémie vied a gestorského pracoviska Ekonomického ústavu SAV podieľala aj významná skupina odborníkov z rôznych slovenských inštitúcií. Kabinet zároveň v stredu k materiálu vyhlásil aj odbornú a verejnú diskusiu s termínom ukončenia do 30. apríla tohto roku.
