BRATISLAVA. Plánovaný deficit verejného rozpočtu vláda zrejme nedodrží, myslia si to niektorí ekonómovia. Niečo naznačil doterajší vývoj štátneho rozpočtu, ale najmä predvolebná nálada v parlamente.
Poslanci schválili niekoľko zmien, ktoré znížia príjmy rozpočtu. Nestarali sa však, odkiaľ sa chýbajúce peniaze nahradia. Znížili napríklad spotrebnú daň z nafty, pre ktorú príde rozpočet asi o 100 miliónov eur.
Poslanci HZDS presadili zníženie DPH z 19 na 6 percent na predaj niektorých potravín z dvora. To sú ďalšie dva milióny eur.
Ako keby nechceli
„Podľa situácie v parlamente sa zdá, že koalícia robí všetko preto, aby plánovaný deficit nedodržala," vraví analytik MESA 10 Ján Marušinec. Neisto sa o deficite vyjadruje aj premiér Robert Fico.
Vláda počíta tento rok s poklesom schodku verejných financií na 5,5 percenta HDP z vlaňajších 6,3 percenta.
Premiér však minulý týždeň v STV o konkrétnych číslach už nehovoril. Povedal len, že „očakávame, že v roku 2010 to bude menej ako v roku 2009".
Po vyše dvoch mesiacoch roka je rozpočtový deficit dvojnásobne vyšší ako pred rokom. Vlani bol začiatkom marca schodok 578 miliónov eur, teraz je vyše miliardy.
Prečo Fico nezrušil rovnú daň? V komentári odpovedá Rado Baťo.
„Je to spôsobené vyššími výdavkami na obsluhu štátneho dlhu pre nastavený splátkový a emisný kalendár a kvôli uvoľňovaniu peňazí na druhý pilier do Sociálnej poisťovne," povedal Ján Onda z ministerstva financií.
Rezort tvrdí, že sa nedeje nič výnimočné, plán schodku vraj dodržia.
Ani ekonómovia s aktuálnymi číslami zatiaľ problém nemajú. Nepáči sa im však, že rezort financií informuje o rozpočte stroho. Kedysi zverejňoval každý mesiac podrobnú správu o tom, kde sa minuli štátne peniaze, dnes prichádza médiám len internetový odkaz na celkové výdavky.
„Ak by ministerstvo pravidelne zverejňovalo podrobnejšiu štruktúru výdavkov, umožnilo by to vyššiu verejnú kontrolu a nevznikali by špekulácie ohľadne primeranosti deficitu," povedal analytik INESS Radovan Ďurana.
Verejné financie ohrozuje podľa ekonómov tento rok aj filozofia, na ktorej stojí štátny rozpočet. Ekonómovia vláde vyčítajú, že nezačala seriózne šetriť.
„Prijaté úsporné opatrenia sú nedostatočné aj preto, že zníženie schodku v budúcnosti je postavené hlavne na zvyšovaní daňových príjmov a raste HDP, nie na škrtaní výdavkov," povedal Ďurana.
Zajtra, zajtra, len nie dnes
Vláda na podobné argumenty reaguje tým, že oproti vlaňajšku chce zoškrtať vyše 750 miliónov eur bežných a kapitálových výdavkov.
„To sú krátkodobé úspory. Rok či dva môžu ministerstvá prežiť, ale len na úkor opotrebenia majetku," vraví Marušinec.
Skeptický je aj Ďurana, spôsob šetrenia vlády označil za odkladanie problémov: „Šetriť iba na prevádzke a kapitálových výdavkoch je presúvaním skrytého dlhu do budúcnosti."
Veľká závislosť rozpočtu od eurofondov je problémom podľa Jána Tótha, ekonóma UniCredit Bank. Až pätina z celkových výdavkov rozpočtu je tento rok previazaná s európskymi peniazmi.
Ak má Slovensko minúť v tomto roku plánované tri miliardy z eurofondov, musí zrýchliť ich čerpanie viac než 10-násobne, čo sa nezdá reálne.
Doteraz sme z 12 miliárd eurofondov na roky 2007 až 2013 vyčerpali necelých päť percent. „Bola prijatá výnimka, že v kríze sa môžu z eurofondov financovať aj životné dôležité veci. Veľké riziko vidím v tom, že ak neprídu, deficit sa môže ešte zvýšiť," povedal Tóth.
Ako SMER-SD plní sľub znížiť DPH na potraviny, lieky, energie, zdravotnícke a sociálne tovary a služby, vzdelávanie, školstvo, internet, vedu, atď.
Čo sľúbili: SMER predloží návrh na dve sadzby dane z pridanej hodnoty, nižšiu na vybrané základné potraviny, vybrané lieky, energie, zdravotnícke a sociálne tovary a služby, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti, (...) na tovary a služby na podporu vzdelania, školstva, vedy a výskumu, ako aj informatizácie domácností.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Zníženie daní by skomplikovalo daňový systém. Tiež by znížilo objem peňazí vo verejnom rozpočte. Finančná úľava by sa navyše viac dotýkala bohatších ľudí, ktorí viac spotrebujú.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, knihy a tlačoviny. Od mája 2010 má klesnúť aj DPH na predaj vybraných potravín „z dvora" z 19% na 6%. SMER však sľuboval znížiť DPH pre približne 28% priemerného spotrebného koša ľudí, realitou je zatiaľ zníženie iba pri 4,4% koša. Aj tu bola DPH znížená zväčša len na 10%, hoci sľuby hovorili skôr o 5%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o znížení spotrebnej dane na benzín a naftu
Čo sľúbili: „Vážená redakcia Nového Času! Smer-Sociálna demokracia predložil v tomto volebnom období do NR SR päťkrát návrh zákona o znížení spotrebnej dane z minerálneho oleja, na základe ktorého by došlo k zníženiu cien pohonných hmôt. Táto snaha však bola stranami vládnej koalície vždy zmarená. Treba pripomenúť aj to, že za vysoké ceny pohonných hmôt, ktoré sú vzhľadom na príjmy občanov SR suverénne najvyššie v Európe, zodpovedá aj minister financií I. Mikloš... Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do NR SR."
Zdroj: List predsedu strany Smer Roberta Fica pre Nový Čas, publikovaný 12.5.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Je pravdepodobné, že zníženie spotrebných daní by viedlo k nižším cenám benzínu a nafty. Určite by však znížilo objem prostriedkov v štátnom rozpočte, ktoré by vláda musela získať inde.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda neznížila spotrebnú daň na benzín. Pri nafte daň klesla až od februára 2010 z 0,481 na 0,368 eur na liter, aj to pod tlakom kamionistov protestujúcich proti zavedeniu cestného mýta. Podľa celosvetového rebríčka cien pohonných hmôt spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit boli ceny benzínu na Slovensku v roku 2006 25. najvyššie a ceny nafty 8. najvyššie zo 171 krajín. Do roku 2008 sme si pohoršili, ceny benzínu boli 15. najvyššie a ceny nafty 2. najvyššie zo 174 krajín.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
